tag:blogger.com,1999:blog-70056729595930839902024-03-20T02:32:43.931-07:00Folerpas de luzSerafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.comBlogger45125tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-31157209826590961732021-06-20T09:12:00.002-07:002021-06-20T09:12:57.425-07:00<p style="text-align: center;"><span style="font-size: large;"><span style="color: #2b00fe;"><b> Quinta do Astante. Barrica.</b></span></span></p><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXk_nqQc9nNwMngd13U_3VhlaVhOiSAgn5viutt9mznYUM9-roXWuoIFEN0Qhel6tWxaJwb_eIflo3VlOTmBMg5MjWVnOe5pz0UFn7MdW5L-ZSpVRDCTbJJWP80C9GNVSyOXJlH9QGBSU/s2048/barrica.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="223" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXk_nqQc9nNwMngd13U_3VhlaVhOiSAgn5viutt9mznYUM9-roXWuoIFEN0Qhel6tWxaJwb_eIflo3VlOTmBMg5MjWVnOe5pz0UFn7MdW5L-ZSpVRDCTbJJWP80C9GNVSyOXJlH9QGBSU/w168-h223/barrica.jpg" width="168" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Tinto barrica.2020</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Por primeira vez, despois de 20 anos elaborando viño branco e tinto, sacamos o primeiro tinto con seis meses de barrica. O atrevemento foi debido á que consideramos a mellor colleita destas dúas décadas. A calidade da uva foi excelente. O esmero na elaboración non foi menos. Os catadores e degustadores das primeiras botellas cualifícano como extraordinario, equilibrado, harmónico e redondo. Moitas grazas pola vosa boa acollida e tan desmerecida cualificación!!<br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Serafín Vázquez, 20 de xuño de 2021 </span></span><br /></div>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-30189463894692764132021-06-03T01:35:00.001-07:002021-06-03T01:40:25.621-07:00<p style="text-align: center;"><span style="color: red;"> <span style="font-size: large;"><b>Camiño de Santiago</b></span></span></p><p style="text-align: center;"><span style="color: #2b00fe;"><span style="font-size: large;"><b>Última etapa: Ponte Ulla-Compostela</b></span></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAiOhlQhr67U44ZJ1eMtWVbbT_b5AZgtodsaS5TiWzOOO-a03sSL3VHFDAouYLMYEiFUDCpSgJOMx43rP_2ZUseplQ73L-s3QEwQ5y25thV-2t5K-pJA7dwQQyQw8OUIlqTDkYvmnWBT4/s2016/1.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1512" data-original-width="2016" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgAiOhlQhr67U44ZJ1eMtWVbbT_b5AZgtodsaS5TiWzOOO-a03sSL3VHFDAouYLMYEiFUDCpSgJOMx43rP_2ZUseplQ73L-s3QEwQ5y25thV-2t5K-pJA7dwQQyQw8OUIlqTDkYvmnWBT4/w177-h133/1.jpg" width="177" /></a></span></span></div><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Son as 9 da mañá do día 30 de maio. Está un día espléndido de sol. Parece que imos pasar calor, sobre todo no último treito. Estamos ansiosos por empezar e, sobre todo, por chegar a Compostela. O primeiro tramo será un pouco difícil pola pendente, cunha boa subida. Camiñamos animados e lixeiros, pois está a mañá fresca e imos pola sombra das carballeiras. </span></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKGHGLZfbDMANHv93eiRgwRfGNn6m-5qISGu5EU_OyVDMmoS6IfOZSpyBn-yZI1NdeP8yuLnJU1z1zhPCe-BvsJnS-efd_ihaf-ikwC6D4hs4DN57R-9qrI0CzOHu4WtnMOuCe31i6K6o/s2048/3.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="100" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKGHGLZfbDMANHv93eiRgwRfGNn6m-5qISGu5EU_OyVDMmoS6IfOZSpyBn-yZI1NdeP8yuLnJU1z1zhPCe-BvsJnS-efd_ihaf-ikwC6D4hs4DN57R-9qrI0CzOHu4WtnMOuCe31i6K6o/w133-h100/3.jpg" width="133" /></a></span></span></div><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDI8KpZkmooMYNB4oF7hWhsUvrh5JTapm9F_d2UY0k9tmVHdfVHjJ-DCk_jBUkuaNChAZTCqzuCwJ9ixWNfVSGHstaNg-OBP6IIaWrVo_SMJsUBd0vmCBFLa_zvfGJOGHMuZ9Mnn9-3zs/s2048/7.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="112" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhDI8KpZkmooMYNB4oF7hWhsUvrh5JTapm9F_d2UY0k9tmVHdfVHjJ-DCk_jBUkuaNChAZTCqzuCwJ9ixWNfVSGHstaNg-OBP6IIaWrVo_SMJsUBd0vmCBFLa_zvfGJOGHMuZ9Mnn9-3zs/w84-h112/7.jpg" width="84" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Pico Sacro</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Despois de hora e media xa pasamos o peor, ou iso cremos. Estamos á altura de Lestedo e ao fondo o Picro Sacro. Xa repuxemos forzas con froita, auga e unhas ricas roscas feitas pola comadre, Berta. </span></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></span></p><p style="text-align: justify;"></p><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3hrObCnXhof0NBl5ODEIvIcenQcLUDi0up-Hp1d-BKPPDpeb8w6yPgC64xOdlI1nTQM2Y-zOaaNBfKq_pOLFmI14ro9sYKrVy3x3N-H82k5ww6IBZPTQLrOxR18vkJe5_fyFPNzn_rqE/s2048/9.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="117" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg3hrObCnXhof0NBl5ODEIvIcenQcLUDi0up-Hp1d-BKPPDpeb8w6yPgC64xOdlI1nTQM2Y-zOaaNBfKq_pOLFmI14ro9sYKrVy3x3N-H82k5ww6IBZPTQLrOxR18vkJe5_fyFPNzn_rqE/w157-h117/9.jpg" width="157" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres. Santa Lucía</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Camiñamos lixeiros e chegamos a Susana. Xa avistamos no fondo Os Tilos e Montouto. Levamos case a metade do traxecto e comeza a quentar o sol. O camiño parece unha serra, con subidas e pequenas baixadas. O grupo cada vez está máis estirado. Ás veces coincidimos con outros compañeiros e ao pouco xa imos nós os tres sós. Por aquí escasean as sombras. Algúns quéixanse pola calor pero logo chegamos a Santa Lucía. A igrexa e a contorna son preciosas. O regueiro de Angrois engádelle máis beleza. <br /></span></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"></span></span></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhabE4Pn_r4biv5sfkwj4UGvWeTOpFZ9NX58IuCPxy9ywqOB1erEp2k010SlH12ZIrLlg9qF-N8MVN01VDhLqfgiuNBp-65YXxMtBkwRjYCtdbnfNZ5gFbLpMY6p4RYPVpLwnkoOe1UqBI/s2048/10.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="104" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhabE4Pn_r4biv5sfkwj4UGvWeTOpFZ9NX58IuCPxy9ywqOB1erEp2k010SlH12ZIrLlg9qF-N8MVN01VDhLqfgiuNBp-65YXxMtBkwRjYCtdbnfNZ5gFbLpMY6p4RYPVpLwnkoOe1UqBI/w139-h104/10.jpg" width="139" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Angrois</span></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Imos ao par do rego un pouco e debaixo de amieiros, sabugueiros e carballos. Agora a subida faise máis difícil, pois as forzas van a menos. Ao pouco, outro peregrino pásanos coa súa bici. Tamén lle custa subir. Levamos xa catro horas e preto de 18 quilómetros. Alcanzamos Angrois. Pasamos enriba da triste curva onde aínda quedan fotos e escritos en recordo das vítimas daquel fatídico 24 de xullo. </span></span><p></p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjR4rD7TnAyOBMVhiyotDyBvJLciX-1rAASvngpsB1OYnF6VfsnDtvJrdDi6qUmxdjVle1X4XZa3UPg5TFQQBlqN_bM4cyVCOjPsqNtZgmHwZ8OWSMqvMZPZn7usMjJROBR-Tq0hZj6vPE/s1288/12.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="1288" height="123" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjR4rD7TnAyOBMVhiyotDyBvJLciX-1rAASvngpsB1OYnF6VfsnDtvJrdDi6qUmxdjVle1X4XZa3UPg5TFQQBlqN_bM4cyVCOjPsqNtZgmHwZ8OWSMqvMZPZn7usMjJROBR-Tq0hZj6vPE/w164-h123/12.jpg" width="164" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Praza de Mazarelos</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Continuamos e ao pouco alcanzamos o grupo de cabeza. Cando baixamos de cara ao Sar, vemos ao fondo as torres da catedral. Que alegría! Cruzamos o río Sar por diante da colexiata e subimos pola costa ata a praza de Mazarelos. Moitos recordos veñen á cabeza. Cantos días, durante sete anos a cruzaba para entrar na facultade de Filoloxía. Hoxe é de Filosofía. Aquí collemos alento á sombra e agardamos polos demais. <br /></span></span><p></p><p style="text-align: justify;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzP9G4v1o7DWFy3VzSGciZiO_ltxwaj3PgKVJBN-MwidJXlsDTNojNVHCKfgYIvdwwIpAbsE11-bof2pNrJQayfcKzKCDJ07JQ1OXfUfm9cQa-_Va8zUJnO2zOAGqAHpmqKcYG4Q-RVCk/s2048/15.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="129" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgzP9G4v1o7DWFy3VzSGciZiO_ltxwaj3PgKVJBN-MwidJXlsDTNojNVHCKfgYIvdwwIpAbsE11-bof2pNrJQayfcKzKCDJ07JQ1OXfUfm9cQa-_Va8zUJnO2zOAGqAHpmqKcYG4Q-RVCk/w97-h129/15.jpg" width="97" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Porta Santa</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirEpKmVdoO91dByAr751xIlIAO17hEgwPxuhpexEGD__f6vo_9tLDp4tZ6CFbnNKOGyvQDu0xIO6R4IR8kG2GSXHfvAwfe6kKbsLSXRa0hlAg2EkD6oU0kDc-k690g7iApA-dAWNclJ_c/s1600/16.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="899" data-original-width="1600" height="100" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEirEpKmVdoO91dByAr751xIlIAO17hEgwPxuhpexEGD__f6vo_9tLDp4tZ6CFbnNKOGyvQDu0xIO6R4IR8kG2GSXHfvAwfe6kKbsLSXRa0hlAg2EkD6oU0kDc-k690g7iApA-dAWNclJ_c/w177-h100/16.jpg" width="177" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Praza do Obradoiro</span><br /></td></tr></tbody></table>Saímos todos xuntos pasamos pola Rúa Nova ata Praterías, mentres soan as badaladas da torre da Berenguela. Paso rápido e xa entramos na Praza do Obradoiro. Aquí están algunhas persoas de Monterrei, entre elas o alcalde, que nos reciben con aplausos e saúdos cariñosos. Por fin, chegamos. Estamos diante das impresionantes torres. Xa é a unha e media. Temos ganas de recoller "A Compostela", comer e logo entrar pola Porta Santa, tal e como está previsto. <br /></span></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"></span></span></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMD0Ud0i4BCCDXUqp0w8OMIK788-ANvqvHSBbsLCePckYToNTIKp805sPwlT7CdP3A4jC-Q-uzrfOlwuhd1UOgrbB7vJaWmtc664hkIUYg5Vng3h95PrplOB9er6ox8ppVBDGQyJwtQvI/s2016/18.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1512" data-original-width="2016" height="101" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhMD0Ud0i4BCCDXUqp0w8OMIK788-ANvqvHSBbsLCePckYToNTIKp805sPwlT7CdP3A4jC-Q-uzrfOlwuhd1UOgrbB7vJaWmtc664hkIUYg5Vng3h95PrplOB9er6ox8ppVBDGQyJwtQvI/w135-h101/18.jpg" width="135" /></a></span></span></div><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Así o fixemos e gozamos da visita á catedral e tamén dun paseo polas vellas rúas empedradas mentres afloran tantos recordos dos oito anos vividos na cidade eterna, Compostela. Santiago sempre permanece na miña memoria. Ata pronto.<br /></span></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> Serafín Vázquez, 02 de xuño de 2021.</span></span><br /></p>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-51658679739440195002021-05-25T03:04:00.001-07:002021-05-25T03:08:36.924-07:00<p style="text-align: center;"><b><span style="color: red;"> <span style="font-size: large;">Camiño de Santiago</span></span></b></p><p style="text-align: center;"><b><span style="color: #2b00fe;"><span style="font-size: large;">Sétima etapa: Silleda-Ponte Ulla</span></span></b></p><p style="text-align: center;"></p><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOZihxvlEbOY4yVYDazs7_2a3GOZuX7vt1rNs-ZWSGpof9wByBhRlchPlpGH6b1C9vHgsQhvRGWoeZ5WTm_SoXjR1xjKiOfzLbMnP_yREoyO-NBSJXeZPn-Z6H-z4K5R8_Stpc1f0g_8E/s1600/Silleda.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgOZihxvlEbOY4yVYDazs7_2a3GOZuX7vt1rNs-ZWSGpof9wByBhRlchPlpGH6b1C9vHgsQhvRGWoeZ5WTm_SoXjR1xjKiOfzLbMnP_yREoyO-NBSJXeZPn-Z6H-z4K5R8_Stpc1f0g_8E/w200-h150/Silleda.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Silleda</span></td></tr></tbody></table>Son as 9:10 horas do día 23 de maio. Comezamos a penúltima etapa. Temos bo día, fresca a mañá pero de sol. Cremos que vai ser levadeira, xa que é máis curta e toda chaira ou de baixada. A marcha é rápida, imos moi lixeiros polo medio de campos de herba e a miúdo vemos o gando pacer. Son moitas as explotacións de vacas na comarca do Deza e do Ulla. <br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYbDY-5Mxydm0uHKxP9AD485n4nm3BkABprY9lK3Kce3bMV_xLsgXvuGYA-o_GxNj73Mj7_4LWnTIeitZcrxJWXe3UFZ-8UaY6cu5HnDw4g0xS2zfVz8xxESGLS4QHOYsd-zLynism1Y4/s966/Os+cincob.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="724" height="168" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYbDY-5Mxydm0uHKxP9AD485n4nm3BkABprY9lK3Kce3bMV_xLsgXvuGYA-o_GxNj73Mj7_4LWnTIeitZcrxJWXe3UFZ-8UaY6cu5HnDw4g0xS2zfVz8xxESGLS4QHOYsd-zLynism1Y4/w126-h168/Os+cincob.jpg" width="126" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Serafín,Pedro,Casi,Berta,Jose</span><br /></td></tr></tbody></table>Nunha pequena aldea reparamos nas dez vacas que pacen xunto cun burro beigueiro, alleas á nosa presenza. Con elas está unha nena duns 10 anos xogando cun cadelo. Ao fondo o seu pai cos seus labores nunha estrema e no portairo, entrada do campo, un neno duns 6 anos que está tornando as vacas. Sen dúbida é unha estampa moi linda. Vénme á cabeza a miña infancia como a deste neno labrego e todas as veces que eu tamén ía coas vacas e a burra de ramal. Non podo evitar pensar en <i>Memorias dun neno labrego</i> de <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Xos%C3%A9_Neira_Vilas" target="_blank">Neira Vilas,</a> o libro máis editado e, quizais, máis lido da nosa literatura. Sen dúbida moitos nenos dos anos 60 e 70 nos identificamos con Balbino. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEge8BMXqQnvBK5dpxlV2j8nE3-39lyzclaqUxQpo6ynaWjBGBvLHMVAXXlhZw7oaaf3Ucy5FQ9ltb9G_bL0aX4H61FYW99JJIM6uv5l98MNQH-XPtL1y6ZGGsbEn-mYml2AaDvt3Q4GvTE/s966/Marco.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="724" height="131" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEge8BMXqQnvBK5dpxlV2j8nE3-39lyzclaqUxQpo6ynaWjBGBvLHMVAXXlhZw7oaaf3Ucy5FQ9ltb9G_bL0aX4H61FYW99JJIM6uv5l98MNQH-XPtL1y6ZGGsbEn-mYml2AaDvt3Q4GvTE/w98-h131/Marco.jpg" width="98" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres e compadre</span><br /></td></tr></tbody></table>Chegamos a Bandeira. Empezamos a baixar. Cruzamos o río Toxa. Estamos bastante apartados da fervenza máis alta de Galicia. Vale a pena visitala. Neste traxecto atravesamos unha das poucas carballeiras da etapa. Seguindo entre pradarías chegamos a San Martiño de Dornelas. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7WstMueM_KDr9yT8wRjl1cAfTTV9mKfhNp4DrLEnnJBBLYGjPCb-BLo2tUtfbqoxYxO6qBpbWY1zZ00k6aGPitgtCwxQm1fttYNHmI5ipZQ_EROKtxAjgJmTb2geENV5gRoniLs5LB1c/s2048/Igrexa_Angustias.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="115" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7WstMueM_KDr9yT8wRjl1cAfTTV9mKfhNp4DrLEnnJBBLYGjPCb-BLo2tUtfbqoxYxO6qBpbWY1zZ00k6aGPitgtCwxQm1fttYNHmI5ipZQ_EROKtxAjgJmTb2geENV5gRoniLs5LB1c/w86-h115/Igrexa_Angustias.jpg" width="86" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Ermida das Angustias</span><br /></td></tr></tbody></table><br />Continuamos entre campos de abundante herba e algunha que outra herdade de millo acabado de sementar ata a Ermida das Angustias. Na carballeira repomos forzas, pois xa levamos 17 quilómetros e a calor vaise notando.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNauzTzkvCHuR3SNdQ54GL7NEmR5ZwWxpeH4llDnrgZXDC-2C-GtishhF1N8F1nTi9MHCHnNSUg9LAKdMZZpulfpKFJ9Q4jbjaHT5Sjr2pQ8XYnn4j36UXTbNFOlvERp4ko96l0hNf4uQ/s577/Fonteb.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="433" data-original-width="577" height="75" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNauzTzkvCHuR3SNdQ54GL7NEmR5ZwWxpeH4llDnrgZXDC-2C-GtishhF1N8F1nTi9MHCHnNSUg9LAKdMZZpulfpKFJ9Q4jbjaHT5Sjr2pQ8XYnn4j36UXTbNFOlvERp4ko96l0hNf4uQ/w99-h75/Fonteb.jpg" width="99" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Fonte dos carballiños</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">Seguimos ata o Castro e bebemos na fonte dos carballiños. Agora xa imos empezar a baixada. Parece que é doada, mais para algúns, ao ser tan pronunciada, faise difícil. Do outro lado xa se avista o Pico Sacro. Ao pouco albiscamos o grande viaduto do tren. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggYsvirXN8p2z8trzZ6cPFv8STI8NMlhxdaXOU5NQ34asvsdnF-R9PgyxJDESiZqPuBzLGRRmes4kjkNl6qyQ28xRucaEIcZoeTdTBroYX-Wyw-7MLtrBM2BEw71PrDqc29uwULlxBpWg/s966/Guitian.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="724" height="126" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEggYsvirXN8p2z8trzZ6cPFv8STI8NMlhxdaXOU5NQ34asvsdnF-R9PgyxJDESiZqPuBzLGRRmes4kjkNl6qyQ28xRucaEIcZoeTdTBroYX-Wyw-7MLtrBM2BEw71PrDqc29uwULlxBpWg/w95-h126/Guitian.jpg" width="95" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Santuario de Gundián</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhbWk_RPu1-ZWw83j60BR0TU043_i7xh188Uu3CbkqLCL3yKeLRv0r5go2zDF1uBZeAioTAu3vwNNbPViOleRK2VTteljEJO8bKGSD1WSUbTL-y2zemEnnXtVLjXYZbOGpsK3sa4W-bcnA/s966/Guitian.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"></a><br /></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;"><br /></span></td></tr></tbody></table>O descenso ata o Santuario de Gundián fai doer os xeonllos. Hai quen prefire subir ca baixar. Aquí facemos unha paradiña para visitar a igrexa e a contorna.<br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvS9FPXC5l-_xVptWJB823ebKoh8r_nPgRUrBwMMk1wBL0t0jkqUnok4w5nFGacLPGg8MBXqP3hnrUIJQJnebtFxWNjx2AIBnGchN2LnlhuXfvXGl19pcjmz7RJKNZozXEgKgYuahOy38/s2048/Ponte.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1150" data-original-width="2048" height="95" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhvS9FPXC5l-_xVptWJB823ebKoh8r_nPgRUrBwMMk1wBL0t0jkqUnok4w5nFGacLPGg8MBXqP3hnrUIJQJnebtFxWNjx2AIBnGchN2LnlhuXfvXGl19pcjmz7RJKNZozXEgKgYuahOy38/w169-h95/Ponte.jpg" width="169" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Ponte Ulla</span><br /></td></tr></tbody></table> Xa estamos a chegar, apenas dous quilómetros. Agora imos á beira do río Ulla ata a ponte de pedra pola que cruzamos. A vista cara arriba e cara abaixo é moi fermosa. Augas brillantes, amieiros e nubes reflectidas no remanso. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3hsN95BDTDPcaDsSi5bVytcImQGzlrdhVpZFKeoGvShQVelwHKcsyXH0c-k2Y4oKXqMwBYJC3gimO8Wk7cGRaMjuEaXW2bdS1CLCqk8Zx2ITiSLAKCqdZ4rxHuzed54k8BdxA0vEmHvw/s1288/Comida.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="1288" height="106" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj3hsN95BDTDPcaDsSi5bVytcImQGzlrdhVpZFKeoGvShQVelwHKcsyXH0c-k2Y4oKXqMwBYJC3gimO8Wk7cGRaMjuEaXW2bdS1CLCqk8Zx2ITiSLAKCqdZ4rxHuzed54k8BdxA0vEmHvw/w141-h106/Comida.jpg" width="141" /></a></div><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">Na outra beira está a meta, Ponte Ulla. Foron 22 quilómetros en menos de cinco horas. Agora toca o bocata coa cervexa e parolar un pouco. Hoxe é na praza sentados ao pé do cruceiro.<br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">Serafín Vázquez, 24 de maio de 2021<br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span><br /></div>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-33133525512553147252021-05-20T01:16:00.003-07:002021-05-20T01:53:51.620-07:00<p style="text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span style="color: red;">Camiño de Santiago </span><br /></span></p><p style="text-align: center;"><span style="color: #2b00fe;"><span style="font-size: medium;">Sexta etapa: Dozón - Silleda</span></span></p><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><br /><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVSELt6ynaXaAlDnIYsPn0FxQSg2yceTW3TYrByGpnn-EiW5bNjQnZFJ_gatVCagy9fuBp1rS-kfkPvJSWwORMypBjszvtgddAzE5bmBzhFDYsDzyA4RSiIHSOzN9J7wJq1vCmEf7rfXY/s2048/Cami%25C3%25B1o_alto.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="161" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVSELt6ynaXaAlDnIYsPn0FxQSg2yceTW3TYrByGpnn-EiW5bNjQnZFJ_gatVCagy9fuBp1rS-kfkPvJSWwORMypBjszvtgddAzE5bmBzhFDYsDzyA4RSiIHSOzN9J7wJq1vCmEf7rfXY/w214-h161/Cami%25C3%25B1o_alto.jpg" width="214" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Santo Domingo</span><br /></td></tr></tbody></table>Son as 9:15 horas do 16 de maio. Orballa en Dozón. Hai néboa nos altos. Parece que non vai ser moita auga. Comezamos un novo tramo sen poñer os capuchóns, só as gorras. Ao pouco tempo vanse abrindo claros no ceo e incluso aparecen as primeiras raiolas de sol. Temos fe en que vaia mellorando a mañá.<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8pMVvS19y7j-zWvlF0M_hHRXUKJS5Jx-mSJFpHn-X1Cnecn0D7vhSEkI4sVH9C1bwYKNF-QWxNZvKDtXhxQBuwLou-1-WSUAf0bTviQMtb_IBskrsOv3T7yn_CtO9cdlni03r8ffdcyE/s2048/Marco.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="122" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj8pMVvS19y7j-zWvlF0M_hHRXUKJS5Jx-mSJFpHn-X1Cnecn0D7vhSEkI4sVH9C1bwYKNF-QWxNZvKDtXhxQBuwLou-1-WSUAf0bTviQMtb_IBskrsOv3T7yn_CtO9cdlni03r8ffdcyE/w162-h122/Marco.jpg" width="162" /></a></div><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">O traxecto parece menos dificultoso ca noutras etapas anteriores. Vai haber tramos de baixadas e máis chairos. A dificultade maior serán os últimos quilómetros de subida dende o río Deza ata Silleda.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg961dHOUYj_HMfVWOINBpDZLBvHzr-M_nA8Jf-7bHe_Dvj8SV5Z5bzNxFoYugJpdG1ko0XYHnowapq5Smzg7E3IBr69hR5YZOOQS1-PS2B8nmEVB-Yw-UFAfbgNdrmfd82XvCHEiheQe4/s2048/Capela+do+Carme_A+Xesta.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="125" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg961dHOUYj_HMfVWOINBpDZLBvHzr-M_nA8Jf-7bHe_Dvj8SV5Z5bzNxFoYugJpdG1ko0XYHnowapq5Smzg7E3IBr69hR5YZOOQS1-PS2B8nmEVB-Yw-UFAfbgNdrmfd82XvCHEiheQe4/w94-h125/Capela+do+Carme_A+Xesta.jpg" width="94" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Capela do Carme. A Xesta</span><br /></td></tr></tbody></table>Imos con paso bastante lixeiro. O tempo acompaña e o camiño tamén. En hora e media xa chegamos a Xesta. Levamos preto de 9 quilómetros.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZNCkASvQItgGC5Xqt_aIkAi2GgyG5IlUFjOkIXkZ_rcs9ZZyYvPQ5L7QO-CXJu8pd3D6or0PG4k8cPedNTrnm9SOJcz7ICRLvu5MJkd-2vGi9R6rrv_yZ0Oq2a5oy3v1oiNbbdUY3Gxk/s2048/cichotes.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="87" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZNCkASvQItgGC5Xqt_aIkAi2GgyG5IlUFjOkIXkZ_rcs9ZZyYvPQ5L7QO-CXJu8pd3D6or0PG4k8cPedNTrnm9SOJcz7ICRLvu5MJkd-2vGi9R6rrv_yZ0Oq2a5oy3v1oiNbbdUY3Gxk/w65-h87/cichotes.jpg" width="65" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Cichotes</span></td></tr></tbody></table>Seguimos por carballeiras e carreiros. Hai sitios con moita lama, pozecas de auga que dificultan o paso. A paisaxe toda verde, con campos abundantes en herba, pequenos regueiros rodeados de sabugueiros, ortigas e cichotes.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">Estamos á altura de Lalín, preto da aldea onde naceu un grandísimo pintor, <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Laxeiro" target="_blank">Laxeiro</a>.</span></span><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
Persoa comprometida con Galicia dende a súa mocidade </span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">nos
anos da II República, tamén na posguerra e co exilio e a emigración
en América.</span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
Tivo unha grande amizade coa intelectualidade da súa época </span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">nos
anos 30</span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
como Luis Seoane, Carlos Maside, </span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">na
guerra con Celso Emilio Ferreiro, na posguerra con</span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
Fernández del Riego, </span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">na
emigración en Arxentina con </span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
Isaac Díaz Pardo, </span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">Lorenzo
Varela,</span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">
</span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">Blanco
Amor</span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">....
Como pintor foi </span></span><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">capaz de
conectar coa tradición do barroco, coas vangardas históricas e coas
correntes do expresionismo. </span><span lang="gl-ES">Conta cunha
obra moi extensa e o recoñecemento de toda a sociedade galega.</span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"> </span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaIW6sqW5v2u-H7EEGRDwlLcfZAaJP7aCRecaQGmYnRyb8BxCAU6XmQ6AxEXjwAgVh4v26iesW13xMwAwuZEH11jfvgi0zUlX_u0vZOJa1zgykQWsnxYOiFIvE1F8VhgqhSdzdSbOwZoU/s2048/chave.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="119" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgaIW6sqW5v2u-H7EEGRDwlLcfZAaJP7aCRecaQGmYnRyb8BxCAU6XmQ6AxEXjwAgVh4v26iesW13xMwAwuZEH11jfvgi0zUlX_u0vZOJa1zgykQWsnxYOiFIvE1F8VhgqhSdzdSbOwZoU/w158-h119/chave.jpg" width="158" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Santa Baia. Donsión</span><br /></td></tr></tbody></table><br />Andando e andando imos xa preto do pazo de Donsión. Nas terras do Deza son abundantes. Xa levamos máis da metade do percorrido. </span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"> </span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"> </span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHtVfPIWC-YUYfhr5dv_QhK4FnFWFWvlp8oNA716cisnI3vnw_8uCoXj_Pqjaba_IAHwpC0Hc5VjqDcUqXcHFSww5RKLynfX6LCIHpRqSDB3695w_MwstHj3EixiBwCmDX2RmxVrimmrs/s2048/ponte_grupo.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHtVfPIWC-YUYfhr5dv_QhK4FnFWFWvlp8oNA716cisnI3vnw_8uCoXj_Pqjaba_IAHwpC0Hc5VjqDcUqXcHFSww5RKLynfX6LCIHpRqSDB3695w_MwstHj3EixiBwCmDX2RmxVrimmrs/w200-h150/ponte_grupo.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Ponte Taboada<br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">Hoxe non imos cansos. Anímanos o solciño e as pequenas baixadas cara a Ponte Taboada. Aquí paramos, reagrupámonos. Temos que visitar unha das pontes máis antigas de Galicia do ano 938, segundo se le na inscrición do penedo. Baixamos ata o río, miramos dende abaixo. O lugar é fermoso. Os vidos, salgueiros, amieiros e carballos rodean as augas louras do Deza. <br /><br /></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"> </span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVcuPxfymnlqmLw5KE_kleOkFknzGfnSCHAqMbtFfNuRxLXoETnPdoWfXe5g00OadRUZ1J0ouZl_tYne-KsPCbPPPOwdagr7acWVOBWjzNmR-LZTnZXybyoHQOfSbHUfuGHrX93x_ZJAw/s2048/ponte_laxes.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="104" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVcuPxfymnlqmLw5KE_kleOkFknzGfnSCHAqMbtFfNuRxLXoETnPdoWfXe5g00OadRUZ1J0ouZl_tYne-KsPCbPPPOwdagr7acWVOBWjzNmR-LZTnZXybyoHQOfSbHUfuGHrX93x_ZJAw/w139-h104/ponte_laxes.jpg" width="139" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Ponte de laxes</span><br /></td></tr></tbody></table>Empezamos a subir, agora toca un último esforzo. Apenas quedan 5 quilómetros, pero son os máis duros. A ladeira é moi empinada. Pouco a pouco saímos ao chairo. Xa se ve ao fondo Silleda. Imos rodeándoa, pasamos onda o Pazo de Transfontao, andamos polo camiño cheo de auga, saltando de pedra en pedra. Cruzamos o regueiro de Mera por unha pontiña de laxes.</span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"> </span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh68tRGUNAldOehzu9AZQ9OZP0IJo7rALYPuOoAS9P2hjGl0w1SafYhyphenhyphen2SljALVJMyfOLS9dskB8wbHAKKNV-YxCfWuA_I09FbphupTk5BYiNx42TyPXFR1wA1Gz2aRhN985qhLbjVJD0M/s1600/Comida.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="115" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh68tRGUNAldOehzu9AZQ9OZP0IJo7rALYPuOoAS9P2hjGl0w1SafYhyphenhyphen2SljALVJMyfOLS9dskB8wbHAKKNV-YxCfWuA_I09FbphupTk5BYiNx42TyPXFR1wA1Gz2aRhN985qhLbjVJD0M/w153-h115/Comida.jpg" width="153" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres e compadre. Silleda</span><br /></td></tr></tbody></table><br /><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><br /></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr></tbody></table></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">Ao poucos pasos entramos no noso destino, Silleda. Boas ganiñas levamos do bocata e das cervexas. Foron 24 quilómetros en 5 horas e media. Agora toca gozar da compañía e os ricos manxares!!<br /></span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES"> </span></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><span lang="gl-ES">Serafín Vázquez, 19 de maio de 2021. </span></span></span>
<span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> </span></span></div>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-55259274559787628332021-05-14T04:32:00.006-07:002021-05-18T00:33:34.266-07:00<div style="text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"> <span style="font-size: large;"><b>Letras Galegas. Xela Arias</b></span></span></span></div><p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">A Semana das Letras sempre é un período de conciencia sobre o noso idioma e ao mesmo tempo reivindicativo para chegar a unha normalización plena do galego. Todos sabemos que existen moitos ámbitos onde o idioma apenas ten presencia, soamente de forma testemuñal. Hai algúns sectores da sociedade onde ten un uso "litúrxico". Parece que se non se emprega, non está ben visto, hai que falar galego neses lugares e diante dos medios. Logo estas persoas falan en castelán. Dende logo, están cheas de prexuízos lingüísticos. <br /></span></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">Un problema importante, segundo os datos estatísticos, é a ruptura de transmisión xeracional. Moitos pais de 40 ou 50 anos falan habitualmente en galego, mais cos seus fillos utilizan o castelán. Isto pódese constatar nos institutos e nas escolas. </span></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"></span></span></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgj-e0LFyBoYEKD-jxnV6WwIMfmeMjv9k6oMkyBAPNE-8bXR5L1Xtc9L41ezM6IASV6vUptKX57r4qwwRs9r4vhAznb-D9HchSkNYNC854pdjWO_iK-JZztn0QT-CnG5Yo7ZHxi1n1_ses/s1366/Letras_Galegas.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="1366" height="163" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgj-e0LFyBoYEKD-jxnV6WwIMfmeMjv9k6oMkyBAPNE-8bXR5L1Xtc9L41ezM6IASV6vUptKX57r4qwwRs9r4vhAznb-D9HchSkNYNC854pdjWO_iK-JZztn0QT-CnG5Yo7ZHxi1n1_ses/w279-h163/Letras_Galegas.jpg" width="279" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Letras Galegas 2019</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">Todas as iniciativas que se fagan a favor do idioma, da literatura e da cultura, son positivas. En Verín dende hai moitos anos hai un certame literario de poesía, que leva o nome do escritor <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Xos%C3%A9_Carlos_Caneiro" target="_blank">Xosé Carlos Caneiro</a> e outro de relato co nome de <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Antonio_Fern%C3%A1ndez_P%C3%A9rez" target="_blank">Antonio Fernández Pérez</a>. Neles participan os rapaces do último ciclo de Primaria e da ESO. Creo que é unha boa idea, xa que así os centros educativos ten unha oportunidade máis para incentivar a creación literaria e motivar aos alumnos de cara á normalización do noso idioma.</span></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"></span></span></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUiy0iJGrySiQHVKtqAnbkRGvRFKrum6dydtPtHFLEWQXP9cwgZLuIYos-8Bq5Nlh96rl5YjNdI7sXJybVMoYV_cu1XS-utU_viShN5uXhHyx3CK2toTflEqJ5qT1IGjf5MjhJmOpFWoY/s842/Xela_Arias.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="842" data-original-width="595" height="126" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgUiy0iJGrySiQHVKtqAnbkRGvRFKrum6dydtPtHFLEWQXP9cwgZLuIYos-8Bq5Nlh96rl5YjNdI7sXJybVMoYV_cu1XS-utU_viShN5uXhHyx3CK2toTflEqJ5qT1IGjf5MjhJmOpFWoY/w89-h126/Xela_Arias.jpg" width="89" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Xela Arias-Wikipedia</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">Ademais, como sempre se fai, nos centros, lese, estúdase a autora homenaxeada. Este ano adícaselle o Día das Letras a <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Xela_Arias" target="_blank">Xela Arias</a>. Foi unha autora que faleceu moi nova, pero que contribuíu co seu traballo e a súa pluma a enriquecer a literatura galega. As súas obras máis coñecidas son <i>Tigres coma cabalos</i>, <i>Darío a diario </i>e <i>Intempériome</i>. A mellor maneira para coñecer esta poeta é lendo as súas obras. Se aínda non o fixemos, aproveitemos a ocasión. Todos os días do ano son Día das Letras.<br /></span></span><p></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;"></span></span></p><p style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><span style="font-family: times;">Serafín Vázquez, 14 de maio de 2021<br /></span></span></p><p style="text-align: justify;"><br /></p>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-323642047885781402021-05-11T03:33:00.000-07:002021-05-11T03:33:21.699-07:00<h2 style="text-align: center;"><span style="color: red;"> <b>Camiño de Santiago</b></span></h2><h2 style="text-align: center;"><span style="color: #2b00fe;"><b>Quinta etapa: Cea-Dozón</b></span></h2><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-Dq-tsg5EDmrqk2scS6N9z2SAygheVjakbdUvLNWZcrMEtnlQzPTR2eYAnu_Olcr-w2YtLoM6lVRiYTOoePc5hBdzZ5ArnaO5zTYtWaQvOLNdlrIA14AMizLNqwcUAEy1wyWduqRCsKs/s1600/Sa%25C3%25ADda_Cea.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi-Dq-tsg5EDmrqk2scS6N9z2SAygheVjakbdUvLNWZcrMEtnlQzPTR2eYAnu_Olcr-w2YtLoM6lVRiYTOoePc5hBdzZ5ArnaO5zTYtWaQvOLNdlrIA14AMizLNqwcUAEy1wyWduqRCsKs/w200-h150/Sa%25C3%25ADda_Cea.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Saída. Cea</span><br /></td></tr></tbody></table>Son as 9:15hs. Saída de Cea. Chove miúdo, pero seguido. Os meteorólogos anunciaron cicloxénese. Teremos outra vez tronos, traliscos e chuvia a caldeiros? Non parece, hai moita néboa e as temperaturas bastante baixas.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHSXvmvjN3FVMj403t8B6owc4ZGa5cso_vb4ULH7KNGIs-WWI1q7aDgRNfhsSN25fvjJh2ZD4WURFcoYw0jrLdLBTspx8ibqr0weq1VTr4YZDg_rUQvRapyUc8JJZJBFkRsE0rL9Czx-M/s2048/Comadres_Compadre.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="139" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHSXvmvjN3FVMj403t8B6owc4ZGa5cso_vb4ULH7KNGIs-WWI1q7aDgRNfhsSN25fvjJh2ZD4WURFcoYw0jrLdLBTspx8ibqr0weq1VTr4YZDg_rUQvRapyUc8JJZJBFkRsE0rL9Czx-M/w185-h139/Comadres_Compadre.jpg" width="185" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres e compadre.Silvaboa</span></td></tr></tbody></table><br /> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">O traxecto vai sendo en lixeira subida por camiños de terra e lama e angostos carreiros. Ás veces hai dificultades para pasar, xa que as xestas teñen a cabeza dobrada polo peso das flores amarelas e a auga caída. Pasamos por Silvaboa, Pielas e subimos ata Ventela. Un pouquiño máis e xa avistamos ao fondo o impoñente mosteiro de Oseira, terra de osos (lat. ursus) da fundación bieita do século XII, pero que pronto pasou á Orde do Císter. <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinkohVlN1-fficLWvYmatNTKmxEoc0JPLJ1tDe5uvByU190CX_UYzcDUJiOG3W69_10J9H6SbegIeucKyDjI9zCRUnMC9oaH32HgGl-DQpu_xVaRihyphenhyphengrhmySY4WcnQ6ftto5BAlzZ2nA/s1600/Espondras.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="107" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinkohVlN1-fficLWvYmatNTKmxEoc0JPLJ1tDe5uvByU190CX_UYzcDUJiOG3W69_10J9H6SbegIeucKyDjI9zCRUnMC9oaH32HgGl-DQpu_xVaRihyphenhyphengrhmySY4WcnQ6ftto5BAlzZ2nA/w143-h107/Espondras.jpg" width="143" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Espondras. Oseira</span><br /></td></tr></tbody></table><br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Coñecido como o Escorial galego. Gozou de moito poder e explendor durante séculos. <span lang="gl-ES">No
ano 1835</span><span lang="gl-ES">,
como consecuencia da Desamortización de Mendizábal</span>,<span lang="gl-ES">
os frades deixaron o convento, que quedou totalmente abandonado
propiciando o espolio do lugar. </span><span lang="gl-ES">N</span><span lang="gl-ES">a
obra de </span><span lang="gl-ES"><i>Xente
ao Lonxe</i></span><span lang="gl-ES">
de <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Eduardo_Blanco_Amor" target="_blank">Blanco Amor</a> </span><span lang="gl-ES">fai
referencia aos sucesos de Oseira de 1909</span>: a xente collía madeira e pedras do mosteiro abandonado; as autoridades deciden sacar de alí para
mandar a algún lugar algunhas pezas do mosteiro; a xente decátase e
non permite que leven nada. A Garda civil intervén a petición do
bispo, carga e hai nove mortos e 27 feridos. </span></span><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilTENbJ5FI5go2qyNNT4rEFI1A9xyHqg0p8vajuS3dhgx26DuYoGi2N2edQsiyx1d8isMgokFpj4WHa9h7Zt2bEFIBhrb6-WHNa636GUqamzYO4sHjQkMW9kKuy8iDZzGAWa5fFksNxFk/s2048/Oseira.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilTENbJ5FI5go2qyNNT4rEFI1A9xyHqg0p8vajuS3dhgx26DuYoGi2N2edQsiyx1d8isMgokFpj4WHa9h7Zt2bEFIBhrb6-WHNa636GUqamzYO4sHjQkMW9kKuy8iDZzGAWa5fFksNxFk/w200-h150/Oseira.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Mosteiro de Oseira</span><br /></td></tr></tbody></table></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Os
monxes volveron de novo en 1929,
comezando a súa reconstrución. <br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Entramos e unicamente podemos visitar os claustros. Así e todo,valeu a pena.</span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Repoñemos forzas e comezamos a subida máis dura da etapa. O camiño está cheo de coios que se moven ao pisar, as xestas, uceiras e silvas, en moitos sitios, dificultan o paso. Non para de chover. Algúns van quedano atrás, outros van collendo distancia. Por onda nós, pasan coma raios as catro <i>Ánxeles de Fani</i>. Mulleres de certa idade, aldeás, curtidas, rexas e afeitas a camiñar polo monte a diario. </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibhsSTdylt6desaTTURQ3iKwayy1w_hsZVeAZVFyXdZfwlzvyDzOCq12Lv6QLoNdtXSuK7Mr6C0U4gZTO2NgjG3jSyd2WdoYoqrL7OjvXVuNO3L1ta3Q4bI3eMREsOxwwIaxw_jbd1ygs/s2048/Estraloques.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="107" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibhsSTdylt6desaTTURQ3iKwayy1w_hsZVeAZVFyXdZfwlzvyDzOCq12Lv6QLoNdtXSuK7Mr6C0U4gZTO2NgjG3jSyd2WdoYoqrL7OjvXVuNO3L1ta3Q4bI3eMREsOxwwIaxw_jbd1ygs/w80-h107/Estraloques.jpg" width="80" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Estraloques</span></td></tr></tbody></table>Chegamos ao alto de Vilarello. Agora toca baixar. Nun treito só pisamos pedras que se moven co noso peso, estreito, con silvas e fentos. Hai que pasar dun en un. No fondo, xusto ao pasar o Regueiro da Carballediña, comeza o camiño de monte. Agora imos máis a gusto. Volvemos empezar a subir, xa non parece que a costa sexa tan pronunciada, máis en certo momento chégalle ben. Algúns mesmo van facendo paradiñas para coller folgos e tomar impulso. <div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgoMVNouaZtKF22XSfJd9Grup6EV20zKwjkiwCSQPECi0YKKK93yJYDmRjcoKryN8czhgrieykGRQKGEfsDYiP9VA73BBu4bxt7wKhtLfJqLbAlEo-w81z_bl_qOYG6GkqZiECfr2npG4/s2048/Marco_comadres_compadre.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgoMVNouaZtKF22XSfJd9Grup6EV20zKwjkiwCSQPECi0YKKK93yJYDmRjcoKryN8czhgrieykGRQKGEfsDYiP9VA73BBu4bxt7wKhtLfJqLbAlEo-w81z_bl_qOYG6GkqZiECfr2npG4/w200-h150/Marco_comadres_compadre.jpg" width="200" /></a></div><br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Por fin, avistamos Castro de Dozón. O corpo énchesenos de ledicia. Os da dianteira lévannos bastante distancia. Chegamos ao lugar, pero os de cabeza seguían. Vaia sorpresa! Aínda temos que continuar. As pernas xa non queren andar. Non queda outra... Ao cabo de media hora, finalizamos. Xa son máis das 3 da tarde. Foron 6 horas e 27 quilómetros. Temos fame e ganas da merecida cervexa, de conversar e botar unhas risas. Hoxe non temos mesa, nin cadeira, mais o bocata préstanos igual. </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidSshCNgKxzNI-At1z-L2TcG5_Cs_xzLbjX2TWC741rH0cNXmgkdTsQ5p1JGCyEcg6CpdAl6X-bCZTCKAPjHbZGVmJmoyRS6zfVyZ9_-hzPbsEl0LgCPg6yjeces1crUrvZFsPtm2tbpo/s966/Comida.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="724" height="135" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEidSshCNgKxzNI-At1z-L2TcG5_Cs_xzLbjX2TWC741rH0cNXmgkdTsQ5p1JGCyEcg6CpdAl6X-bCZTCKAPjHbZGVmJmoyRS6zfVyZ9_-hzPbsEl0LgCPg6yjeces1crUrvZFsPtm2tbpo/w101-h135/Comida.jpg" width="101" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comida baixo a chuvia</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">O camiño é duro como a vida. Santiago xa só está a 65 quilómetros.<br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"><br /></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;"> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: medium;">Serafín Vázquez. 11 de maio de 2021.<br /></span></span></div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-25756536909239334192021-05-04T03:24:00.002-07:002021-05-04T04:38:35.056-07:00<p style="text-align: center;"><span style="font-size: medium;"><span style="color: red;"><b>Camiño de Santiago </b></span></span><br /></p><p style="text-align: center;"><span style="color: #2b00fe;"><span style="font-size: medium;"><b> Cuarta etapa: Ourense-Cea</b></span></span></p><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEih0nNIpTK0mg3ifcxnUcBgc5IQYNRO0tJyV7144P7YdAfe94pMcJmdxobmAglwvspOzu_WFzgtAXJOd_QJ2XBd8AGbyA8WKy-pluueVSkJIfG4eRuaM9Xek92DL_l2w1JFptiRCm3VVtU/s2048/burgas.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1365" data-original-width="2048" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEih0nNIpTK0mg3ifcxnUcBgc5IQYNRO0tJyV7144P7YdAfe94pMcJmdxobmAglwvspOzu_WFzgtAXJOd_QJ2XBd8AGbyA8WKy-pluueVSkJIfG4eRuaM9Xek92DL_l2w1JFptiRCm3VVtU/w200-h133/burgas.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">As Burgas</span><br /></td></tr></tbody></table><br />Día 2 de maio. Día especial e recordo a todas as nais. Son as 9 da mañá. Saída das Burgas. O día está fresco e claro. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIGS3CeyMZYABN-R5ZUlU6jkZXrs7PxXUSdV8DdiHiNmAC8tbNKG6RbQF8XSOQUG-8R6SnowRFcMFjxbZB9bpG2u6mR7TsnocKwEjT7Z8WSiu_dQb3I6TMG6EaW9SWZjJnjU_7mlv1W70/s1648/Ponte_Romana.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1236" data-original-width="1648" height="108" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhIGS3CeyMZYABN-R5ZUlU6jkZXrs7PxXUSdV8DdiHiNmAC8tbNKG6RbQF8XSOQUG-8R6SnowRFcMFjxbZB9bpG2u6mR7TsnocKwEjT7Z8WSiu_dQb3I6TMG6EaW9SWZjJnjU_7mlv1W70/w145-h108/Ponte_Romana.jpg" width="145" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Ponte Romana. Ourense</span><br /></td></tr></tbody></table>Empezamos a camiñar pola beira do Barbaña ata chegar á Ponte Romana. Cruzamos o río Miño e fomos polo paseo ata Oira. De alí subimos ata Cudeiro. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi8pQO3Aj-h8mFoGQIKKZ6kukpkCYVKHvsHdFKuguiaRpuG20uhUvOTiG5qnGODSwqKhuOTBFoqwqicZQF4dj90VwI6Iz9v52Nd_NZw10EgH_Oc13h3zSHv1G5U2gYSxlILpgAOFi_N9Ts/s2048/Cami%25C3%25B1o+Real.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="116" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi8pQO3Aj-h8mFoGQIKKZ6kukpkCYVKHvsHdFKuguiaRpuG20uhUvOTiG5qnGODSwqKhuOTBFoqwqicZQF4dj90VwI6Iz9v52Nd_NZw10EgH_Oc13h3zSHv1G5U2gYSxlILpgAOFi_N9Ts/w155-h116/Cami%25C3%25B1o+Real.jpg" width="155" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Camiño Real. Cudeiro</span><br /></td></tr></tbody></table><br />Aquí empezamos a subida polo Camiño Real. Rúas de pedra, casas coidadas, pero unha boa pendente ata a Ermida de San Marcos da Costa. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZJMm7W6LbClOCK_NyYwv1-TBb7tEV4tfkgMFtOO7upC6LulHuTox6vcqeQCQaHiincJsbYf34_u_q-QlOdxI3t7jp-yT9sRyGJK2G9hf_rh-G6c8XreHFzcNu7xIDRoq9IdbiSuOrLaY/s2048/Auria.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjZJMm7W6LbClOCK_NyYwv1-TBb7tEV4tfkgMFtOO7upC6LulHuTox6vcqeQCQaHiincJsbYf34_u_q-QlOdxI3t7jp-yT9sRyGJK2G9hf_rh-G6c8XreHFzcNu7xIDRoq9IdbiSuOrLaY/w200-h150/Auria.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Ourense dende a Ermida de San Marcos</span><br /></td></tr></tbody></table> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;">Dende aquí temos unha boa vista de Auria. Seguimos subindo ata Sartédigos. Levamos 9 quilómetros e máis de dúas horas. O máis duro xa o pasamos. Foi ao comezo do traxecto, estabamos descansados e a mañá fresca.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjd8Rb1ZRZnnzTKSRJGbW_GWXnRv3jgSr4lfbb7fKGgUqLGnhGIuZh1XvgbVxGDekWOo9u5YqTCqNMMvEXDLYVv926Lm0XKMkztj_sOSXfibisdUyUzDnsL2x1_fISBqsnNeW5q8-uuDyw/s2048/Marco.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="168" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjd8Rb1ZRZnnzTKSRJGbW_GWXnRv3jgSr4lfbb7fKGgUqLGnhGIuZh1XvgbVxGDekWOo9u5YqTCqNMMvEXDLYVv926Lm0XKMkztj_sOSXfibisdUyUzDnsL2x1_fISBqsnNeW5q8-uuDyw/w126-h168/Marco.jpg" width="126" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres, compadre</span><br /></td></tr></tbody></table>Continuamos por camiños de terra e polo medio de carballeiras. Boa paisaxe, olor agradable da primavera e compañía do canto dos paxaros e dos regueiros que baixan cheos. Cruzamos por Amoeiro, preto de Trasalba. Seguro que por alí anda <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Ram%C3%B3n_Otero_Pedrayo" target="_blank">Don Ramón</a>. Quizais tamén Adrián Solovio en <i>Arredor de si.</i>, despois de<i> </i>dar moitas voltas e reviravoltas. Non podemos visitalo. Imos camiño de Compostela. Tamén Otero fixo o seu camiño, <i>Os camiños da vida</i>. Por aquí tamen andará Adrián e, se cadra, atopamos a Paio ao chegar a Compostela. Descansiño pequeno para repoñer forzas. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhibtU7Ngfy9d6HugElVm8LT82szUldKqyH9W0dpsJXL1LtAlxanwYIMRYnRqrsO1NpcjC6V5Q-1YPmLrDomCMmdkS0vNPJFNjI2Vk1HcOfdUwmONG5tlt6w02MC15N6qAmIYxPQ6SFo-A/s960/Ponte.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="720" data-original-width="960" height="129" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhibtU7Ngfy9d6HugElVm8LT82szUldKqyH9W0dpsJXL1LtAlxanwYIMRYnRqrsO1NpcjC6V5Q-1YPmLrDomCMmdkS0vNPJFNjI2Vk1HcOfdUwmONG5tlt6w02MC15N6qAmIYxPQ6SFo-A/w172-h129/Ponte.jpg" width="172" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Ponte Sobreira</span><br /></td></tr></tbody></table>Seguimos por carreiros e camiños de carro ata Ponte Sobreira, a ponte medieval digna de cruzar e visitar. Parece que ninguén está canso. Gozamos do bo día, da paisaxe, dos canastros, das igrexas, dos pazos, da conversa cos compañeiros, das risas, dos contos e bromas.... <br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;">Continuamos ata Casas Novas e alí agrupámonos. Xa non queda nada para o noso destino. Reanudamos a marcha por carreiros onde hai que camiñar de un en un, pero vaise ben, xa que a sombra dos bidos, freixos e carballos continúa. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> <br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjS2uF7Gt8WT4oaxdOLV7ARc0FpHXvE-KjMBUi45pv-PfUbX7YRaAcjczLfMqdB8eQIHgAAb-66Ko280jNgTDF6O6Ir8WmR-6XgNJY_SMf12wiRPEjcisBO5bG2TUcw2Cjzfq5pwp8Cj8w/s2048/Virxe.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="134" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjS2uF7Gt8WT4oaxdOLV7ARc0FpHXvE-KjMBUi45pv-PfUbX7YRaAcjczLfMqdB8eQIHgAAb-66Ko280jNgTDF6O6Ir8WmR-6XgNJY_SMf12wiRPEjcisBO5bG2TUcw2Cjzfq5pwp8Cj8w/w99-h134/Virxe.jpg" width="99" /></a></div><br />Ao saír ao asfalto xa vemos Cea. Pasamos diante dunha imaxe preciosa da Virxe nun xardín. Rezamos e dámoslle unha esmola.<br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;">Agora imos baixo o sol e unhas grandes néboas no ceo. Xa avistamos a torre do reloxo. Unha pequena subida e entramos na praza de Cea. Son as dúas e vinte minutos. Foron 24 quilómetros en algo máis de cinco horas. <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBjDfPyiAFkaUSqUbcwQqCzsiKN27BLLRPlC61u90yT17MPw0ogq0SwPAti0yWUCdsifrSb-xdX-rmC2wA4Er4XKVMZJpI4T1G4f9K2gPiNHgNCydDpRF2mML4Vf1JLPLPcTHx01hP7Uk/s612/Cea.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="408" data-original-width="612" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBjDfPyiAFkaUSqUbcwQqCzsiKN27BLLRPlC61u90yT17MPw0ogq0SwPAti0yWUCdsifrSb-xdX-rmC2wA4Er4XKVMZJpI4T1G4f9K2gPiNHgNCydDpRF2mML4Vf1JLPLPcTHx01hP7Uk/w200-h133/Cea.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Praza de Cea</span><br /></td></tr></tbody></table> Estamos no ecuador do Camiño. Santiago xa está máis preto. Hoxe temos un bo agasallo, un bolo de pan de Cea. Graciñas! Recollémolo con ledicia. Imos comer o bocata coa cervexa fresquiña, ben merecida.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;">Serafín Vázquez. 4 de maio de 2021. </span></span><br /></div>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-41332528742000805932021-04-30T03:45:00.002-07:002021-04-30T03:47:49.014-07:00<h3 style="text-align: center;"><span style="color: #38761d;"> Andaina pola Ribeira do Támega</span></h3><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><span>Saímos de Ábedes cara ao San Antón.</span></span></span><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><span><span> O día é cinsento. Levamos</span></span> chuvasqueiro e paraugas, por se acaso. <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHhBnvPPOtlvBnIMYuE2k3EgWs88HL1-eBNonUsYRgBQOl6dz4deF28kQJZadbxahdDQMQEX8r0erKoQeAe7mnnU5yboG09V_CK74bInW_K-HdcW7SRScBSJAGNOnrgQ_y0Ht1iRBCHgw/s2048/vaca.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="169" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgHhBnvPPOtlvBnIMYuE2k3EgWs88HL1-eBNonUsYRgBQOl6dz4deF28kQJZadbxahdDQMQEX8r0erKoQeAe7mnnU5yboG09V_CK74bInW_K-HdcW7SRScBSJAGNOnrgQ_y0Ht1iRBCHgw/w127-h169/vaca.jpg" width="127" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><br /></td></tr></tbody></table><br /> Seguimos á beira do regueiro ata Cabreiroá. Á dereita pacen moitas vacas. Algunhas baixan ao regueiro a beber. Non é moi habitual velas pola contorna. Sempre me gustaron. Moitas veces fun dende ben pequeno con elas aos pastos e ao monte. Son animais pacíficos. Viñan á man cando se chamaban para xunguir. Estaban quietas cando se munguían. Raramente daban un couce. Algunhas deixábanse rañar en calquera sitio. Nas aldeas da montaña de Ourense eran o sustento da nosa xente. Lembro o lance de <i>Cousas</i> de <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Alfonso_Daniel_Rodr%C3%ADguez_Castelao" target="_blank">Castelao</a> </span></span><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><i>"Érguese o pano e aparece unha corte aldeá. Enriba do estrume hai unha
vaca morta. Ao redor da vaca hai unha vella velliña, unha muller
avellentada, unha moza garrida, dúas rapaciñas bonitas, un vello
petrucio e tres nenos loiros. Todos choran a fío e enxoitan os ollos
coas mans</i>. <i>Todos fan o pranto e din cousas tristes que fan rir, ditos
paifocos de xentes labregas, angurentas e cobizosas, que pensan que a
morte dunha vaca é unha gran desgraza....</i><i>"</i></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7roEEHW1HqU66CaeMI_UhimpaNwTOmhfDM4f_4dtnDHay0aCgqbjmGQyg6s4772dIXcl1hlT2ijzZuFkTi5WezrDGIOufbiwh3YuZ269pVw2DpK0RBl3kKvtxDztgK7C4oXZOlrfQppc/s2048/lagar.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="152" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi7roEEHW1HqU66CaeMI_UhimpaNwTOmhfDM4f_4dtnDHay0aCgqbjmGQyg6s4772dIXcl1hlT2ijzZuFkTi5WezrDGIOufbiwh3YuZ269pVw2DpK0RBl3kKvtxDztgK7C4oXZOlrfQppc/w114-h152/lagar.jpg" width="114" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Lagar rupestre de San Antón</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;">De alí continuamos ata Tamagos. Agora o camiño é de terra. Gústame ir por carreiros ou camiños de carros. Baixamos polo medio do lugar. Pasamos mesmo diante dunha das adegas de Monterrei. A tradición do viño xa se remonta á epoca romana ou castrexa. No val existen moitos lagares rupestres.<br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;">Hoxe contamos con 27 adegas dentro da<a href="https://www.domonterrei.wine/inicio/" target="_blank"> D.O</a>., cunha extensión de 630 Ha., e unha produción de preto de 6 millóns de kg. Afortunadamente nos últimos 25 anos foi medrando este sector, collendo prestixio e, hoxe, os nosos viños non ten nada que envexarlles aos demais de Galicia ou mesmo de fóra. Temos uns mencías extraordinarios e uns godellos excelentes.</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNciaCLcvEz9szh3OfnXCdF7WSdBajnicjPQVIkbuXOw-9ErwuNHt9_ycWGzisLGTOMRGHrLdEyx70S1R218puFSxte-SILctMizkLbI7XWVNdGT6aJ2sn0wZWs8vUgt2I_eMIA3hmUjY/s1288/R%25C3%25ADo.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="1288" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjNciaCLcvEz9szh3OfnXCdF7WSdBajnicjPQVIkbuXOw-9ErwuNHt9_ycWGzisLGTOMRGHrLdEyx70S1R218puFSxte-SILctMizkLbI7XWVNdGT6aJ2sn0wZWs8vUgt2I_eMIA3hmUjY/w200-h150/R%25C3%25ADo.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Río Támega</span><br /></td></tr></tbody></table>Continuamos entre viñas ata chegar ao río Támega. Sentimos o río nunha pequena fecha por riba da presa. Algo máis arriba morre o Búbal. Aquí collemos toda a beira do río debaixo de freixos, bidos, amieiros, salgueiros e sabugueiros. </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> <br /></span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;">O lugar, mesmo no día húmido e chuvioso que temos, vale a pena recorrer. Imos río arriba comentando a beleza do val e mirando no alto o noso castelo. Recordamos a cantiga popular que lle bota a miúdo un amigo nas comidas de colegas:</span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: small;"> </span></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-family: times;"></span></div><div style="text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjkx2KqT3uvC3xj1_5USdbFojiWBsMieJiR5BjpDlzUQZYTL6mChSuq3lipulVMYM41KnfWwbgVbsL1gwngXD6gNDpvioEyVtuRBUEjjHIXBz60SMX9bWYzp6TDxa-mse9UYL8UdgqyKws/s966/R%25C3%25ADo2.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="724" height="146" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjkx2KqT3uvC3xj1_5USdbFojiWBsMieJiR5BjpDlzUQZYTL6mChSuq3lipulVMYM41KnfWwbgVbsL1gwngXD6gNDpvioEyVtuRBUEjjHIXBz60SMX9bWYzp6TDxa-mse9UYL8UdgqyKws/w110-h146/R%25C3%25ADo2.jpg" width="110" /></a></div><span style="font-family: times;"></span><br /><i><span style="font-family: times;"><span><span style="font-size: small;">Monterrei está no alto<br />e Verín está no baixo;<br />Nosa Señora da Estrela<br />está nun campiño raso.</span></span></span></i></div><div style="text-align: justify;"><i><span style="font-family: times;"><span><span style="font-size: small;"> <br /></span></span></span></i></div><div style="text-align: justify;"><i><span style="font-family: times;"><span><span style="font-size: small;"> </span></span>Do outro lado do río<br />sentín cantar e choreie<br />eran os meus amoriños<br />que ían pra Monterreie.</span></i><br /></div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2eumm0OUSIGSy1Gds-OnjXC9GATPI0TH7_9KiSFTBdRH-QnoTK33YQHelknHxaJrC63bUXrmXQuXYQjzgV7QTZdmMNSF6FLCJbIAobhjWyMYWJmqkesleE8MX5HWKdQBfF3or3EQ6aIw/s1286/R%25C3%25ADo3.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="1286" height="94" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh2eumm0OUSIGSy1Gds-OnjXC9GATPI0TH7_9KiSFTBdRH-QnoTK33YQHelknHxaJrC63bUXrmXQuXYQjzgV7QTZdmMNSF6FLCJbIAobhjWyMYWJmqkesleE8MX5HWKdQBfF3or3EQ6aIw/w125-h94/R%25C3%25ADo3.jpg" width="125" /></a></div><br />Pasamos por Queizás, seguimos a beira do río ata entrada de Verín polo Camiño da Noria. Da outra beira está Pazos. Aínda nos queda subir ata Ábedes. Xa temos ganas de chegar. Todo o traxecto foi polo val e sen subidas, pero a chuvia cansa, molla e molesta. Foron 14 quilómetros en case 3 horas. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Serafín Vázquez, 28 de abril de 2021<br /></div>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-26789045159231740262021-04-26T04:07:00.004-07:002021-04-27T03:23:39.502-07:00<p style="text-align: center;"><span style="color: red;"><span style="font-size: medium;"><b> Camiño de Santiago</b></span></span></p><p style="text-align: center;"><span style="color: #2b00fe;"><span style="font-size: medium;"><b>Terceira etapa: Allariz-Ourense</b></span></span></p><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhREhKAPpJw0QfWNHkg6fTxHf2uQrMPhn-u4CWVZoohp8GcwJny2tS8PeUPlIoa3h-MC3GusSEnyedaxUbzk4Un_gu_EUNwswWVDngPsAgrExhVrc1YkrpwHDVziEK9ZV25Yzz-EUWeuYg/s2048/Sa%25C3%25ADda_Allariz.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1150" data-original-width="2048" height="101" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhREhKAPpJw0QfWNHkg6fTxHf2uQrMPhn-u4CWVZoohp8GcwJny2tS8PeUPlIoa3h-MC3GusSEnyedaxUbzk4Un_gu_EUNwswWVDngPsAgrExhVrc1YkrpwHDVziEK9ZV25Yzz-EUWeuYg/w179-h101/Sa%25C3%25ADda_Allariz.jpg" width="179" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Saída-Allariz</span></td></tr></tbody></table><br />Día 25 de abril. Son as nove da mañá. Estamos na preciosa vila de Allariz. Chove. Preparámonos cos capuchóns, botas e, algúns, cos paraugas. Comezamos a andar polas rúas empedradas da vila. Cruzamos a ponte "romana" do río Arnoia. De momento imos por chairo e asfalto. Cada vez chove máis. Sentimos uns tronos. Vemos os traliscos. A auga bate con forza na estrada. A que nos cae enriba escorre pola capa e vainos mollando as pernas e os pés. Lástima dunha curoza dos nosos avós! Volve tronar. Hai certo medo, pois empezamos a subida pola a aldea de Rubiás. Agora temos unha boa ladeira que subir!<br /></div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgwSoRtc6bRy3lltSif8xU5MrOvUZ70-vKHeA5FAv2VBGATHz7jHyOexO9gLovYLycQe9cUpm1HrRl2-iQexsnTPICYJ_34I4pJU1hBO-rUrNWgGQD1ketCc9K0hytQsBw0Y-TgJhG0WWM/s1288/Marco.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="1288" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgwSoRtc6bRy3lltSif8xU5MrOvUZ70-vKHeA5FAv2VBGATHz7jHyOexO9gLovYLycQe9cUpm1HrRl2-iQexsnTPICYJ_34I4pJU1hBO-rUrNWgGQD1ketCc9K0hytQsBw0Y-TgJhG0WWM/w177-h133/Marco.jpg" width="177" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres e compadre</span><br /></td></tr></tbody></table> </div><div style="text-align: justify;">Deixamos o asfalto e imos por carreiros enlamados. Hai sitios difíciles de pasar. Ás veces subimos ás bouzas da beira e pasamos entre xestas e silvas.<br /></div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"></div><div style="text-align: justify;"><br /> <table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgiXLsleYw12nEsBSXt91v20-fYEK0Z9c91h6ixR68l0VQQPJwB2KhIchPdYm9moJbas3jOZ9TcAEdeaR3tZdbhbrSH4gynrEV1hCvAOpliCVaB_5uinmQU8xmsadkT27aZg_d8bxi-1nw/s1288/Comadres.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="1288" height="116" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgiXLsleYw12nEsBSXt91v20-fYEK0Z9c91h6ixR68l0VQQPJwB2KhIchPdYm9moJbas3jOZ9TcAEdeaR3tZdbhbrSH4gynrEV1hCvAOpliCVaB_5uinmQU8xmsadkT27aZg_d8bxi-1nw/w154-h116/Comadres.jpg" width="154" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres</span></td></tr></tbody></table><br />Ao pouco tempo atopamos un camiño cheo de auga. Parece imposible cruzar. Uns van indo pola beira, outros soben, incluso, a unha parede de pedras da poula do lado. Máis adiante volvemos atopar un tramo semellante. Vaia día nos tocou! Chuvia, trebóns, lama, camiños repletos de auga, regueiros desbordados, ... Chegamos a Turzás. </div><div style="text-align: justify;">Continúa a subida polas contornas de <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Santa_Mari%C3%B1a_de_Augas_Santas,_Augas_Santas,_Allariz" target="_blank">Santa Mariña</a> de Augas Santas ata Armeá. Levamos a metade da traxecto. Mentras andamos lembramos a lenda da Santa. Tamén visitamos o xacemento romano do Monte do Señoriño. Trátase dunha vivenda romana asentada en bancais.</div><div style="text-align: justify;">Agora xa comezamos o descenso polas carballeiras ata o lugar de Pereiras. Parou de chover. A roupa vai enxugando coa calor da mañá e do noso corpo. Pena do día por un percorrido tan fermoso, do que pouco puidemos disfrutar!</div><div style="text-align: justify;">De aquí ata o alto do Cumial o andar é monótono. Última parada para repoñer forzas.</div><div style="text-align: justify;">Xa avistamos a cidade de Auria. Baixamos polo lugar de Seixalvo. Aldea moi coidada, casiñas sorprendentemente ben reconstruídas, corredores de madeira chamativos, rúas empedradas e moi limpas. </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"><br /><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiGI9B1d6Ja8Ox5w5ouzahH4O-qa35If1DLd_Wl-4NFow-mEtbIL3rWXKwuumrv0tOOcq2Yu12TqmsRpqXsXoZ20qWo3xdxgWpRlFac8r0MNZA7bYPcS9TGXl8FyhXHPSlkkaEarPGb8c/s966/Paseo_Ou.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="724" height="179" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhiGI9B1d6Ja8Ox5w5ouzahH4O-qa35If1DLd_Wl-4NFow-mEtbIL3rWXKwuumrv0tOOcq2Yu12TqmsRpqXsXoZ20qWo3xdxgWpRlFac8r0MNZA7bYPcS9TGXl8FyhXHPSlkkaEarPGb8c/w134-h179/Paseo_Ou.jpg" width="134" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Paseo do Barbaña</span><br /></td></tr></tbody></table><br />Entramos en Auria pola beira do Barbaña. Xa non queda nada.Deleitámonos co paseo, as árbores, o río crecido e atoldado polas chuvias da noite anterior. Aclareou ao mediodía. Recollemos as roupas de auga.<br /></div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDdYn0JyYjp1b3KUE7XwjcYgjhiZVe43rTeFk6zhD__efbv3VRq62Kd7vC3GIf8riyJue8cPWIPvna3JAbyKzpCcFRXGRFrMI4qK-b3Yv0sOxANIgBgHR7iQgM2n8FDgNda9tc2CWfb68/s1288/Burgas.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="1288" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiDdYn0JyYjp1b3KUE7XwjcYgjhiZVe43rTeFk6zhD__efbv3VRq62Kd7vC3GIf8riyJue8cPWIPvna3JAbyKzpCcFRXGRFrMI4qK-b3Yv0sOxANIgBgHR7iQgM2n8FDgNda9tc2CWfb68/w200-h150/Burgas.jpg" width="200" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">As Burgas</span><br /></td></tr></tbody></table>Chegada triunfal aos xardíns das Burgas. Foron 23 quilómetros en 5 horas e cuarto.<br /></div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;">Agora toca gozar do bocata, da cervexa e da boa compaña!! Mereceu a pena. Vaia día tivemos!!<br /><br /></div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPgmhdklXss64y0P_5229vUyfhZMyLlbryhuV0qTDWw7o3Hnr9kV5XQEkXZ_2sHuo3c87-Zoh5TIOoYe8jP7L9Zvjzy_6xTqsN0iDJ289gaCWA0jNWhVYfjQkg4qpy6R3VKUDxFKlGNoU/s1288/Comida.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="966" data-original-width="1288" height="129" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhPgmhdklXss64y0P_5229vUyfhZMyLlbryhuV0qTDWw7o3Hnr9kV5XQEkXZ_2sHuo3c87-Zoh5TIOoYe8jP7L9Zvjzy_6xTqsN0iDJ289gaCWA0jNWhVYfjQkg4qpy6R3VKUDxFKlGNoU/w172-h129/Comida.jpg" width="172" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comida na Alameda</span><br /></td></tr></tbody></table> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;"> </div><div style="text-align: justify;">Serafín Vázquez, 26 de abril de 2021.<br /></div><p style="text-align: left;"><br /></p>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-64584488438577356812021-04-22T04:32:00.003-07:002021-04-23T00:46:41.050-07:00<p style="text-align: center;"><span style="color: #01ffff;"><span style="font-size: medium;"><b> <span style="color: #6aa84f;"> </span></b></span></span></p><p style="text-align: center;"><span style="color: #01ffff;"><span style="font-size: medium;"><b><span style="color: #6aa84f;">Ruta de fontes e capelas<br /></span></b></span></span></p><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjctl2cHG7R4PPMz2d02SBp6eVdIydfamuOEkj6qxW1P-LhyyIQEM2wqdExuEKKdSOT5o_N_qrgLzNn8PqCZvVZ_oJRuWcyzsv56NpbdXb9Vwb72RNsKqVuSpTGqSOoj6MdJ8HGOl66Aw/s2048/Fonte+do+sapo.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="123" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgjctl2cHG7R4PPMz2d02SBp6eVdIydfamuOEkj6qxW1P-LhyyIQEM2wqdExuEKKdSOT5o_N_qrgLzNn8PqCZvVZ_oJRuWcyzsv56NpbdXb9Vwb72RNsKqVuSpTGqSOoj6MdJ8HGOl66Aw/w164-h123/Fonte+do+sapo.jpg" width="164" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Fonte do Sapo</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;">Saímos do Camiño do Astante de cara á <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Fonte_do_sapo" target="_blank">Fonte do Sapo</a>. Quenta o sol ao principio, despois xa imos á beira do Regueiro de Queirugás á sombra dos bidos, amieiros e carballos que dan un frescor e un olor moi agradable. O chan é mol e dá gusto camiñar. Pían os paxaros, sentimos correr a auga pola corga. Entramos no grande e ancho campo. Ao fondo está a fonte. Auga mineromedicinal moi boa para infeccións da pel e problemas do aparato dixestivo. Alí bebemos e resfrescamos a cara e os brazos. <br /><br /></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYXhagyPIbvSTlsCmcYggdD61EH6Ex8bsqzjHJ2F2P3ItyJ7YSBQQBXM4X6lriODUhOdBHjczE-JimJIKd3A74aZmdxyLp7BIRVfGOjExVkziR96MuvowFov4VOq1TnPJee1Qh2vrQMys/s2048/Rasela.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="122" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYXhagyPIbvSTlsCmcYggdD61EH6Ex8bsqzjHJ2F2P3ItyJ7YSBQQBXM4X6lriODUhOdBHjczE-JimJIKd3A74aZmdxyLp7BIRVfGOjExVkziR96MuvowFov4VOq1TnPJee1Qh2vrQMys/w91-h122/Rasela.jpg" width="91" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Capela da Rasela</span><br /></td></tr></tbody></table><br />De aquí dirixímonos ao lugar da Rasela. Pasamos pola cima da aldea. Enfronte está Monterrei coas dúas torres impóndose sobre todo o val. </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> </span></div><div style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihAhiIzNNeqmQKENftzskvF-r5kMpPJGazNuE-8ovnaRQbWkxYF8rGjlVVhN0prKQuckzOqd7XfdnT0jQHFJ6J56QI8JckSprS4XqwSnAS6oMRJYEEFiIZRX5ZObV3Rt6SC16ww3pmHZ4/s2048/Vi%25C3%25B1a.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="114" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihAhiIzNNeqmQKENftzskvF-r5kMpPJGazNuE-8ovnaRQbWkxYF8rGjlVVhN0prKQuckzOqd7XfdnT0jQHFJ6J56QI8JckSprS4XqwSnAS6oMRJYEEFiIZRX5ZObV3Rt6SC16ww3pmHZ4/w152-h114/Vi%25C3%25B1a.jpg" width="152" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Viña</span></td></tr></tbody></table><span style="font-size: medium;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8xX0PKtmSQ-z0TdTw5LerqYMX1Z6n5F-M10FSt60vFq_RMmOWbRs6zvDWmTH94EiLh52V56MS42REVUj_MuWo7dsLS4Ob0oBxB5moZut2r7ylSBSItg2QzuNAUImf40Ab_pdmGaDafW8/s2048/Remedios.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh8xX0PKtmSQ-z0TdTw5LerqYMX1Z6n5F-M10FSt60vFq_RMmOWbRs6zvDWmTH94EiLh52V56MS42REVUj_MuWo7dsLS4Ob0oBxB5moZut2r7ylSBSItg2QzuNAUImf40Ab_pdmGaDafW8/w150-h200/Remedios.jpg" width="150" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Santuario dos Remedios</span><br /></td></tr></tbody></table>Continuamos polo camiño entre as xestas que empezan a botar a súa flor amarela, as carqueixas e uceiras ata o Santuario dos Remedios. Diante da igrexa vemos unha enorme viña coas videiras empezando a agromar. Hai anos, todo isto era un piñeiral onde merendabamos o día da romaría. Todo está cambiado. Ao fondo está todo altivo Santuario.<br /><br /><br /><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPGZ-xQ-UC4UnhmEkophcHDHJKAIids8opO0PTSEg0DrgY_IgwnEhQLVcgzOQdkJ-_00x_A0BRhlt4cue5M8zDxWoaEh7WzORk-5kssN1BfFByFs0vmdryHvey8iOn4e1McYIURxdZFLY/s2048/Fonte+Queirug%25C3%25A1s.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1536" data-original-width="2048" height="97" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPGZ-xQ-UC4UnhmEkophcHDHJKAIids8opO0PTSEg0DrgY_IgwnEhQLVcgzOQdkJ-_00x_A0BRhlt4cue5M8zDxWoaEh7WzORk-5kssN1BfFByFs0vmdryHvey8iOn4e1McYIURxdZFLY/w129-h97/Fonte+Queirug%25C3%25A1s.jpg" width="129" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Fonte de Queirugás</span><br /></td></tr></tbody></table></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;">Collemos o Camiño das Ermidas, cruzamos o Regueiro de Marbán ata a aldea de Queirugás. Na fonte volvemos refrescar a cara. Xa levamos dúas horas e 9 quilómetros andados<br /></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><br />Regresamos dirección Verín, pero ao pouco, desviámonos cara á Ribeira Pequena pola beira do Regueiro de Santa Marta. Imos á sombra, incluso vai algo de fresco. Cruzamos esta corga xusto debaixo da impresionante ponte da autovía A-52. Damos a volta de cara a Ábedes pola marxe esquerda do regueiro. Chegamos xusto ao alto. Dende aquí a vista de Verín é preciosa. </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHWWett2k4nmPlRa95mHvCm4XOT509ToqAJykBkQY5GCDCHxPHs78vVJhRA6KH8FBstjjWQegILlTaeephqT0-QKPNtwz_gXc9ZQ43AzO1kkf6K_rpx7IPFAa0AA8YrP3wXBoEgHpZvR0/s2048/capela+San+Ant%25C3%25B3n.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="199" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhHWWett2k4nmPlRa95mHvCm4XOT509ToqAJykBkQY5GCDCHxPHs78vVJhRA6KH8FBstjjWQegILlTaeephqT0-QKPNtwz_gXc9ZQ43AzO1kkf6K_rpx7IPFAa0AA8YrP3wXBoEgHpZvR0/w149-h199/capela+San+Ant%25C3%25B3n.jpg" width="149" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Capela de San Antón</span><br /></td></tr></tbody></table>Collemos polo camiño que vai polo alto do lugar, cruzamos o Regueiro dos Bidueiros, baixamos polo Camiño do Pereiriño de cara a Cabreiroá. Apartamos polo camiño do Acedal, cruzamos o Regueiro de Ábedes e subimos á Ermida de San Antón. Xa estamos ao lado da casa. Foron 16 quilómetros e un pouco máis de tres horas de andaina. Merecemos o descanso e as cerveciñas. </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"> </span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;"></span></div><div style="text-align: justify;"><span style="font-size: medium;">Serafín Vázquez. 22 de abril de 2021<br /></span><br /></div>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-61450652488855104452021-04-20T00:58:00.014-07:002021-04-26T04:12:30.087-07:00<p style="text-align: center;"> <span style="font-size: medium;"><b><span style="color: red;">Camiño de Santiago</span></b></span></p><p></p><p align="center" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #2b00fe;"><span style="font-size: medium;"><b>Segunda etapa: Zos-Allariz</b></span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p>
<div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><p><span style="font-family: times; font-size: small;"><span>Día
18 de abril. Son as 9:00. Estamos en Zos (Trasmiras). A mañá está
fresquiña. Só hai 3 graos. Comezamos a andar pola chaira da Limia.
Camiño monótono entre trigais. O percorrido inicial é levadeiro.
Andamos lixeiro. Ao cabo dunha hora cruzamos o río Lethes, hoxe
Limia. Por sorte, a diferencia do que conta a lenda, non nos
esquecemos dos que nos acompañan, pero recordamos o paso das tropas
romanas e como Décimo Xuño Bruto foi chamando polo nome aos
soldados e mostrando que non era tal o que contaban sobre o
esquecemento dos que o cruzaban. Así acabou a conquista do
noroeste.... Recordo tamén a mitoloxía grega e a barca de Caronte
que levaba as almas ao reino de Hades. De aquí procede a lenda do
río do Lethes ou do<a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Festa_do_Esquecemento" target="_blank"> esquecemento</a>.</span></span></p></div><span style="font-family: times;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"></span></span></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdu8zyELxmt_ixel0clBGqhCsCMYrkW_GYTraFoD7fSnAkIJH39D2To73kNsIZ7HWjq9pGgH6kASodKWLzPyA_H1qPryM_vxr0R2hf23AWcd84xhANVsFJfYWRcmn6DdpipP-GOQW42F8/s1600/Lagoa_2%25C2%25AAetapa.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="143" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdu8zyELxmt_ixel0clBGqhCsCMYrkW_GYTraFoD7fSnAkIJH39D2To73kNsIZ7HWjq9pGgH6kASodKWLzPyA_H1qPryM_vxr0R2hf23AWcd84xhANVsFJfYWRcmn6DdpipP-GOQW42F8/w190-h143/Lagoa_2%25C2%25AAetapa.jpg" width="190" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres e compadre. Lagoa de Antela</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"><br /></span></span><p></p><div style="text-align: left;"><span style="font-family: times; font-size: small;"><span>Parada
en Xinzo. Atravesamos a vila e seguimos o monótono camiño de cara
ás pequenas lagoas. Antes era a Lagoa de Antela onde estivera a
cidade de <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Antioqu%C3%ADa_(lenda)" target="_blank">Antioquía</a>. Segundo a lenda quedara cuberta pola auga como
castigo pola falta de caridade dos seus habitantes.... Na mañá de
San Xoán aínda se pode ver no fondo o campanario da igrexa. Iso
din...</span></span></div><span style="font-family: times;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTLqaEoo5HQcL2OlQTsp-WaCQLq8uFT-ngExMKq9MLoz4XPsJya6XVpaw_ihUGmmrpYtKozaL2dfj99pa2FkwaC-3Z4V8zVmeQGlHgJZbN8fPG7mG8TYZVJ7gag63AtJTmbCJHs-NaD7o/s960/cachenas.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="960" data-original-width="720" height="171" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhTLqaEoo5HQcL2OlQTsp-WaCQLq8uFT-ngExMKq9MLoz4XPsJya6XVpaw_ihUGmmrpYtKozaL2dfj99pa2FkwaC-3Z4V8zVmeQGlHgJZbN8fPG7mG8TYZVJ7gag63AtJTmbCJHs-NaD7o/w128-h171/cachenas.jpg" width="128" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Cachenas</span></td></tr></tbody></table><p></p><div style="text-align: left;"><span style="font-family: times; font-size: small;"><span>Ao
pouco tempo, chegamos a Vilariño das Poldras. A partir de agora, vai
cambiando a paisaxe. Imos de cara a Sandiás. Polo leste está a
chaira da Limia, polo oeste vai aparecendo o monte cheo de arboreda.
Nun campo grande pace un bo número de cachenas. Falamos da súa
procedencia. Cando eu era rapaz quedaban moi poucas no lugar de
Olelas, Entrimo. Daquela non se valoraban, pois eran de pequeno
tamaño, valían pouco para traballar e os becerriños moi pequenos.
A súa vantaxe era a boa adaptación á agreste Serra do Quinxo.
Chamaban a atención polos cornos tan grandes nun corpo tan pequeno.
Hoxe esta raza está recuperada e estendida por toda Galicia, dende A
Baixa Limia á Serra de Ortegal, dende O Caurel ás terras de Viana. </span></span></div><div><span style="font-family: times;"></span></div><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"> </span></span>
</p><span style="font-family: times;">
</span><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times; font-size: small;"><span><br /><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIAsd9LqwsQdyEDJ5lpOu50hx31sWUsq6k3h7nUtHOeyeGNuctyBncES5Csj-z_tNmX4axLoYxkZlCrYMXZ1wWj-acZFbXOM2ziYBwo-aw0yyGCwJ7-DWlYm-bQaoCWOEkxuB585d2QR8/s1500/Cami%25C3%25B1o4_2%25C2%25AAetapa.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1500" height="131" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgIAsd9LqwsQdyEDJ5lpOu50hx31sWUsq6k3h7nUtHOeyeGNuctyBncES5Csj-z_tNmX4axLoYxkZlCrYMXZ1wWj-acZFbXOM2ziYBwo-aw0yyGCwJ7-DWlYm-bQaoCWOEkxuB585d2QR8/w198-h131/Cami%25C3%25B1o4_2%25C2%25AAetapa.jpg" width="198" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Camiño. Piñeira de Arcos</span><br /></td></tr></tbody></table><br />Pasamos
por Sandiás. Agora continuamos pola beira da estrada e enseguida
entramos nun precioso monte de bidos e carballos. O camiño de carro
polo que imos é brando. Os pés agradéceno. Todos comentamos o
cambio na paisaxe e a fermosura dela. Cruzamos regueiros, vemos
fontes, relaxámonos coa sombra, o piar dos paxaros. Isto é o que
todos queriamos. </span></span>
</div><span style="font-family: times;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"></span></span></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYiiiscQRt4LfNxvA1DNlzb2xT6YIXAXcus5OIG15VHFo42DXJE3_IGgFSIjJWbyLD0oRWFeAANI_PzY_THZCl6AmQ-9Fpi5J2zk3D1jICZQZX6aup4-jzo6e3F2NlWVlXdQRmdQTubAQ/s1600/Marco_2%25C2%25AA+etapa.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="137" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhYiiiscQRt4LfNxvA1DNlzb2xT6YIXAXcus5OIG15VHFo42DXJE3_IGgFSIjJWbyLD0oRWFeAANI_PzY_THZCl6AmQ-9Fpi5J2zk3D1jICZQZX6aup4-jzo6e3F2NlWVlXdQRmdQTubAQ/w183-h137/Marco_2%25C2%25AA+etapa.jpg" width="183" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comadres e compadre. San Salvador dos Penedos</span><br /></td></tr></tbody></table><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"><br /></span></span><p></p><div style="text-align: left;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: small;">Chegamos
a Piñeira de Arcos. Collemos folgos cunha paradiña, froita e auga
para subir ata o lugar de San Salvador dos Penedos, situado nun
pequeno outeiro. Custa un pouco, xa levamos preto de 20 km e máis de
4 horas nas pernas. Vale a pena. Agora xa comezamos a baixada. A
paisaxe é dunha enorme fermosura. Ás veces imos por camiño de
carros, outras por carreiros, pero sempre polo medio de carballeiras
con algúns bidos nas zonas de auga. Acompáñanos o cuco co seu
canto. Así dá gusto camiñar. Non notamos a fatiga.</span> </span></span></div><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p><span style="font-family: times;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"></span></span></p><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: 1em; text-align: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0bowahxaMUhNRAlolemO_G_CqV8ZX6EY826tfXhRWEiGV8rZP3KiimeKXcZUwpzjT2xU-ihYbgUm4bjtoUEfI97HWTNoJfWOj1xZZkOX3mLgSd-pgdzaEqH0_TMVE0-lSrmZELoBMoMg/s1600/burros_2%25C2%25AAetapa.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="103" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0bowahxaMUhNRAlolemO_G_CqV8ZX6EY826tfXhRWEiGV8rZP3KiimeKXcZUwpzjT2xU-ihYbgUm4bjtoUEfI97HWTNoJfWOj1xZZkOX3mLgSd-pgdzaEqH0_TMVE0-lSrmZELoBMoMg/w86-h103/burros_2%25C2%25AAetapa.jpg" width="86" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Burros beigueiros</span><br /></td></tr></tbody></table><p></p><div style="text-align: left;"><span style="font-family: times; font-size: small;"><span>Ao
pouco divisamos no fondo a vila de Allariz. Está a unha carreiriña
de can. Baixamos por Paiocordeiro. Aquí vemos os burros veigueiros
ou fariñeiros do Proxecto Andrea. Son animais mansos e dóciles. Na
nosa casa, sempre houbo un. Librábanos de moitas carrexas ás
costas. Eles carraban a diario os feixes de herba para o gando, o
gran para o muíño e a fariña de volta, sacos de patacas na
recolleita, monllos de millo na colleita, .... </span></span></div><div><span style="font-family: times;"></span></div><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p><span style="font-family: times;">
</span><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhotrbux8g5eSHjjHREm06bZBOYTosBjdOV0a84RaJDpxZUTpa2cHJtFLPL1JNxf5xf4mWKLNKfXPDkjSotPxw6-njeZPh47E4P9WNbIz_hyphenhyphenOXiYkfZ_KrNS0xZX2XfTBKUtL4YTgdKBY8/s1600/Comida_2%25C2%25AAetapa.jpg" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="232" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhotrbux8g5eSHjjHREm06bZBOYTosBjdOV0a84RaJDpxZUTpa2cHJtFLPL1JNxf5xf4mWKLNKfXPDkjSotPxw6-njeZPh47E4P9WNbIz_hyphenhyphenOXiYkfZ_KrNS0xZX2XfTBKUtL4YTgdKBY8/w308-h232/Comida_2%25C2%25AAetapa.jpg" width="308" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Comida den Allariz</span><br /></td></tr></tbody></table><br /><span style="font-size: small;">Chegamos
a Allariz ás 15:10. Foron 28km. en 6 horas. A fame apreta. Os
pés xa non queren camiñar. Moitas son as ganas de sentar, coller o
bocadillo e gozar dunha cervexa ben fresca. A compañía tamén e
boa. Témolo merecido!!</span></span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times; font-size: small;"><span> </span></span></div><div align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;"><span style="font-size: x-small;"><span style="font-size: small;">Serafín Vázquez. 20 de abril de 2021. </span><br /></span></span></div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-49006279569624640402021-04-16T00:59:00.002-07:002021-05-04T00:48:49.634-07:00<p> </p><p align="center" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
<span style="color: #069a2e;"><span style="font-size: medium;"><b>Ruta
do Pozo do Demo</b></span></span></p>
<p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><br />
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZDD9bPn4sWtZ89RcDdF4sYRdeSRy5QPMZDumsDOdc-0jS75Mt_36ABZf4EKjyd4elYEVW26-42DwkJqncacm8FFLxFjS7b2eQbnxWT1gAXt4a6GFAJMirvznU5KlmXBEnfyInr9Ta0Es/s1600/Pozododemo_comadres.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="140" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZDD9bPn4sWtZ89RcDdF4sYRdeSRy5QPMZDumsDOdc-0jS75Mt_36ABZf4EKjyd4elYEVW26-42DwkJqncacm8FFLxFjS7b2eQbnxWT1gAXt4a6GFAJMirvznU5KlmXBEnfyInr9Ta0Es/w187-h140/Pozododemo_comadres.jpg" width="187" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"></td></tr></tbody></table><span style="font-size: small;"><span style="font-family: times;">Tarde
soleada de abril. Día de andaina. Van tamén as miñas comadres,
Casi e Berta. O destino é o Pozo do Demo. Saímos do Camiño do
Astante en Ábedes. Seguimos polo Camiño dos Fornos Vellos ata o
Camiño de San Antón. Pasamos por diante da capela. Ao seu lado está
un lagar rupestre usado polos romanos e castrexos para pisar as uvas
e sacar o viño. Continuamos de cara ao balneario de Cabreiroá.
Cruzamos o regueiro de Ábeles. O cuco acompáñanos co seu canto
dende os alto dun freixo ao lado do Regueiro das Quintas. Intento
localizalo pero non consigo velo. Sempre está no máis alto das
árbores.</span></span></p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyeEpBGR9oVpxJG_uAknV-ESFwc8AkOO5R_BoCQXfuIKdIW15RE2_Tlc4xZqn80DyELQywbOPqvGkf0Ahz9SvvQE13jLZRwYcqqcnSjwGt4tb-E_F0f_Z8BKZnHkIBqwk2x_LfuLfByno/s2048/Pozododemo1.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="245" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyeEpBGR9oVpxJG_uAknV-ESFwc8AkOO5R_BoCQXfuIKdIW15RE2_Tlc4xZqn80DyELQywbOPqvGkf0Ahz9SvvQE13jLZRwYcqqcnSjwGt4tb-E_F0f_Z8BKZnHkIBqwk2x_LfuLfByno/w184-h245/Pozododemo1.jpg" width="184" /></a></div><p> </p><p><span style="font-family: times;">Imos
polo Camiño do Pato, cruzamos a Autovía das Rías Baixas. Ao pouco
tempo, despois de saltar polas espondras para cruzar o Regueiro das
Quintas, comezamos a subida. Imos polo carreiro ao lado da estrada de
Vilardecervos. Logo, desviámonos polo Camiño que vai á Veiga das
Meás. A subida é dura polas ladeiras do Montemaior. Chegamos ao
chairo. Bebemos, facemos unha paradiña e contemplamos aos nosos pés
todo o val de Monterrei.</span> </p><p></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxjOg_X3JmpYh0ixZva0L5O5op8M9LDeAFLR-8uBPdg-nwS8TLVqe_8-v0H3Q23m-kiZ2XgpGjyUmELqVNrnTZUEZA4vyTWXnuhPrqishgB0znCwZ9RP3gfYm5XIZxAyxHR5JVpu2mqf4/s2048/Pozododemo3.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxjOg_X3JmpYh0ixZva0L5O5op8M9LDeAFLR-8uBPdg-nwS8TLVqe_8-v0H3Q23m-kiZ2XgpGjyUmELqVNrnTZUEZA4vyTWXnuhPrqishgB0znCwZ9RP3gfYm5XIZxAyxHR5JVpu2mqf4/w240-h320/Pozododemo3.jpg" width="240" /></a></div><span style="font-family: times;">Comezamos
baixando de cara ao Pozo do Demo ata a Fervenza das Quintas. Este era
o destino. Gozamos da beleza das fechas, da natureza, dos sons da
auga. Falamos, rimos, miramos. Estamos a gusto. Mereceu a pena o
esforzo</span>.
<br /><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><br />
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsHtWdfJ_E0FZ2IrU8sceI0_oE6_dPqK3QmtpfVXG5-Z73TmREOIFUSxpXE19WPtwHBGXgT_BVoD2E4mmfqP9IpTSLRsvFtf1YsjeGDzyiZJhSs0slTTsbO6IicPCdTPUMwJQ6yEUxSBI/s1600/Banco.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsHtWdfJ_E0FZ2IrU8sceI0_oE6_dPqK3QmtpfVXG5-Z73TmREOIFUSxpXE19WPtwHBGXgT_BVoD2E4mmfqP9IpTSLRsvFtf1YsjeGDzyiZJhSs0slTTsbO6IicPCdTPUMwJQ6yEUxSBI/s320/Banco.jpg" width="320" /></a></div><span style="font-family: times;">Continuamos
polo carreiro de volta. Paramos no <i>Banco</i> máis bonito do mundo. Vemos
todo o val. Enfronte nosa o castelo. Pensamos, cantas veces imos
lonxe para coñecer e non sabemos o que temos ao noso arredor.
</span><span style="font-family: times;">
</span><br /><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p>
<p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;">Baixamos
pola ladeira, polo camiño de carros. Reparamos en como están as
marcas das rodas nas laxes. Moitos carros tiveron que pasar para
gastar pouco a pouco as duras rochas! Boas xugadas tiña que haber
para subir este monte! Recordos da infancia e dos duros traballos na
aldea.</span></p><span style="font-family: times;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p><span style="font-family: times;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;">Xa
no val imos visitar o xacemento romano do Bouzadoiro, escavado no
século pasado por <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Xes%C3%BAs_Taboada_Chivite" target="_blank">Xesús Taboada Chivite</a>. Trátase dunha “villa”
romana, casa de campo. Hoxe está bastante abandonada e case cuberta
de xestas.
</span></p><span style="font-family: times;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;">
</p><span style="font-family: times;">
</span><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;">Volvemos
por outro camiño ata Cabreiroá, pasamos de novo polo San Antón e
chegamos a casa, cansados. Foron 15km. en tres horas. Esperan unhas cervexas fresquiñas. Valeu
a pena!!</span></p><p align="justify" style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm;"><span style="font-family: times;">Serafín Vázquez. 16 de abril de 2021 </span><br /></p>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-81037254311910404972021-04-14T01:39:00.006-07:002021-04-15T00:57:59.126-07:00<div style="text-align: center;"><h2><b><span style="color: red;">Quinta do Astante</span> </b></h2><h2><b> </b></h2><div style="text-align: left;"><table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2v2VhP35WvLdozSt0Z_cF1Etk79upfDwK_MC-xe8GIgFQYbjY_A1EAS35nUtrWLbrHHuNSeIbhTsz1AxFRewslRGfCetw5Sfo-y6YCCwU4moGOo8ZsAGq6E2PyfHcR9GzX2r1eUw5U9s/s2048/Tinto_2020.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="106" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj2v2VhP35WvLdozSt0Z_cF1Etk79upfDwK_MC-xe8GIgFQYbjY_A1EAS35nUtrWLbrHHuNSeIbhTsz1AxFRewslRGfCetw5Sfo-y6YCCwU4moGOo8ZsAGq6E2PyfHcR9GzX2r1eUw5U9s/w79-h106/Tinto_2020.jpg" width="79" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj528DAs7gOQjQdGVp57jCZRGLytAvKu-HrXUAPrvtqZeWg8iV1mddje8cP68H52k_OqCChnDjCiutI_eyAonNx8XoW-uwUHNBAotY1cIIzCQME4p_nXhgQF_osVJpKLDf7GimBuXCzlXY/s2048/Tinto_20.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="109" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj528DAs7gOQjQdGVp57jCZRGLytAvKu-HrXUAPrvtqZeWg8iV1mddje8cP68H52k_OqCChnDjCiutI_eyAonNx8XoW-uwUHNBAotY1cIIzCQME4p_nXhgQF_osVJpKLDf7GimBuXCzlXY/w82-h109/Tinto_20.jpg" width="82" /></a></div></td></tr></tbody></table><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Viño artesán</p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">elaborado con todo coidado e esmero, </p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">de forma tradicional,</p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">con uva mencía, araúxa e merenzao,</p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">producidas nas ladeiras de Ábedes</p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">a poucos pasos da capela de San Antón.</p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"> </p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">Colleita excelente do ano 2020.</p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"> </p><p style="line-height: 100%; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"> Serafín Vázquez. 14 de abril de 2021.<br /></p><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEikG9eK_0W9KYnC24iL0tpi51XoKpnnTtvXscJiBwTXsYkgQEk9N41k8i0oLbIpvrreB5wzPhqykP_53RWrnvE-S_PualKc2rEa8qYiqjHZ-5EDoqidQGWjQoX2eYDbvyjmthM8W9RMHNk/s2048/Tinto_2020.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><br /></a></div><br /><p></p> <br /><b><br /></b></div></div>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-12963620343809413672021-04-12T04:36:00.007-07:002021-05-04T00:44:51.107-07:00<p style="text-align: center;"><span style="font-size: large;"><span style="color: red;"><b><br /> Camiño de Santiago</b></span></span></p><p style="text-align: center;"><b><span style="color: #2b00fe;"><span style="font-size: medium;">Primeira etapa: Monterrei-Zos (Trasmiras)<br /></span></span></b></p><p style="text-align: center;"><b><span style="color: #2b00fe;"><span style="font-size: medium;"> </span></span><br /></b><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgk3tTQKV7pjXSb0JkJa3fajJBqlN8KlVCdtcz7ovqH9_dEPfYTBgyMNJw7S1hXmYmmc5piaNASp3p-gL6_TwRPgTvp1QVXMSUGj5rxXgCO6ss60duoe6sRO0UZkiHo1Zs1l1XUr-rLPS4/s2048/KM_0.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1150" data-original-width="2048" height="98" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgk3tTQKV7pjXSb0JkJa3fajJBqlN8KlVCdtcz7ovqH9_dEPfYTBgyMNJw7S1hXmYmmc5piaNASp3p-gL6_TwRPgTvp1QVXMSUGj5rxXgCO6ss60duoe6sRO0UZkiHo1Zs1l1XUr-rLPS4/w174-h98/KM_0.jpg" width="174" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"><span style="font-size: xx-small;">Cruceiro de Monterrei. Km 0</span><br /></td></tr></tbody></table></p><p style="text-align: justify;"></p>Son as 8:30 do día 11 de abril. Comezamos unha aventura, o Camiño de Santiago, dende o cruceiro de <a href="https://gl.wikipedia.org/wiki/Castelo_de_Monterrei" target="_blank">Monterrei</a>, situado ao pé do castelo. Somos un grupo de 40 persoas. Vou acompañado polas miñas comadres. A primeira etapa de 26 quilómetros levounos polo noso val entre, as viñas que comezan a agromar ata o lugar de Infesta, onde fixemos o primeiro descanso para repor forzas. Dende alí comezamos unha moi dura subida ata As Cruces, pasamos por Rebordondo (lugar de moitos recordos dos sete anos vividos aquí), continuamos con outra boa subida ata o alto de Penaverde situado a 850m., onde fixemos a segunda e breve parada. Foron 7 quilómetros moi difíciles. Segundo nos comentan, os máis duros do Camiño. Sentímonos reconfortados por telos superado. Agora avistamos toda a chaira da Limia. Levamos andados 15 dos 26 quilómetros da etapa. Iniciamos un pequeno descenso de outros 3 quilómetros ata Viladerrei. <p></p><p style="text-align: justify;"><table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZiJfalp9Boda7nCAlHVMevF5q3WyGIKzHMCTb0kjuQlYrix15CNxc2jh7KcSP-81gBjWU-_o8ZvXwL-osJLJnqcjgFbzGgL__sOcfcTHisqdTCyiYPTpy0_NfE-8JwGxS808oRU6opl0/s960/Cami%25C3%25B1o_11abril_2021.jpg" style="clear: right; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="960" data-original-width="720" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZiJfalp9Boda7nCAlHVMevF5q3WyGIKzHMCTb0kjuQlYrix15CNxc2jh7KcSP-81gBjWU-_o8ZvXwL-osJLJnqcjgFbzGgL__sOcfcTHisqdTCyiYPTpy0_NfE-8JwGxS808oRU6opl0/w243-h320/Cami%25C3%25B1o_11abril_2021.jpg" width="243" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;"> <span style="font-size: xx-small;">Comadres e compadre. Rebordondo<br /></span></td></tr></tbody></table>Todo o traxecto foi moi agradable. Ao comezo entre viñas, logo entre piñeiros, bidos, amieros e carballeiras. O día acompañou, sen chuvia, fresquiño e con algo de sol. A primavera xa se percibe por todos os lados. Xestas floridas, tamén as árbores froiteiras, ruído ameno dos regatos e o canto dos paxaros. </p><p style="text-align: justify;">De Viladerrei ata Zos só nos quedan 7 quilómetros. A xente está animada, pois acabaron as súbidas, agora todo é chairo. Decidimos chegar ao destino e non parar a comer. Imos andando con ganas, xa falta pouco. Iso pensamos. Andamos e andamos. Agora vese o camiño ata moi lonxe. Pola chaira da Limia, entre nabais e trigais, andas e andas pero non dás chegado ao final. As forzas xa van a menos. Vaia camiños máis dereitos e longos... Nunca os dás acabado. O grupo vaise estirando...Cada quen vai ao seu paso. Por fin, vense lonxe as casas do lugar onde situamos o final de etapa. Parece que falta pouco. Seguimos, seguimos, animámonos e ás 14:45 chegamos ao destino. Despois de 6 horas camiñando, ¡qué satisfacción!! Sentamos, sacamos os bocatas, chegan unhas desexadas cerveciñas ben frías e a disfrutar! Témolo merecido!!</p><p style="text-align: justify;">Serafín Vázquez. 12 de abril de 2021.<br /><br /></p><p style="text-align: left;"><br /></p>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-18382925729355715352021-01-08T02:37:00.002-08:002021-01-11T00:57:58.897-08:00<p style="text-align: center;"><span style="font-size: large;"><span style="color: red;"><b>Quinta do Astante</b></span></span><br /></p><div style="text-align: left;">Viño artesán elaborado con todo </div><div style="text-align: left;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYU7xRs9A9S1uNl_Jhx-nJAcJXs63KOvjylsQDMQNDUUANwbDRwNkG0kWDGnAxP4ulCWVYhFShM3BaRlbGUbRcy6Byy6xy5HC9_C-OFLHbcCjCy5vQ2drwdkCxzkxvaFogWRCjZIYkoPQ/s2048/IMG_20201220_112229.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1536" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiYU7xRs9A9S1uNl_Jhx-nJAcJXs63KOvjylsQDMQNDUUANwbDRwNkG0kWDGnAxP4ulCWVYhFShM3BaRlbGUbRcy6Byy6xy5HC9_C-OFLHbcCjCy5vQ2drwdkCxzkxvaFogWRCjZIYkoPQ/w150-h200/IMG_20201220_112229.jpg" width="150" /></a> coidado e esmero,</div><div style="text-align: left;">de forma tradicional, </div><div style="text-align: left;"></div><div style="text-align: left;">con uva godello, treixadura </div><div style="text-align: left;">e dona branca,</div><div style="text-align: left;"></div><div style="text-align: left;">producidas nas ladeiras de Ábedes</div><div style="text-align: left;"></div><div style="text-align: left;">a poucos pasos da </div><div style="text-align: left;"></div><div style="text-align: left;">capela do San Antón.<br /></div><p></p><p>Colleita excelente do ano 2020. <br /></p><p></p><p> <span style="color: #2b00fe;">Serafín Vázquez</span><br /></p>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-11248624629987325862018-05-09T08:49:00.002-07:002018-05-14T01:25:24.373-07:00<h2>
Xosé Carlos Caneiro</h2>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQ70WbQhp6p_EcuI3x_DAqaV0er6qKTVRXrnpGHlTBMhbLMQ2K0IYExzFj3lzATbX3rVTJ8LMaISiNN95DOcJYXWk0LjKrWMjN4OE0Vx8opTDC7WF5ipfUhltg-nM2BZyldeqHWPuqd7g/s1600/Caneiro%252C+imaxe+1.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="140" data-original-width="140" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQ70WbQhp6p_EcuI3x_DAqaV0er6qKTVRXrnpGHlTBMhbLMQ2K0IYExzFj3lzATbX3rVTJ8LMaISiNN95DOcJYXWk0LjKrWMjN4OE0Vx8opTDC7WF5ipfUhltg-nM2BZyldeqHWPuqd7g/s1600/Caneiro%252C+imaxe+1.jpg" /></a><br />
<br />
<br />
<a href="https://padlet.com/svazquezal/5vk5v2x7hkmx" target="_blank">Escritor</a> verinense de final do século XX e comezos do XXI<br />
<br />
<br />Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-6480112471780705592018-03-16T05:20:00.001-07:002018-03-16T05:20:33.002-07:00<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">Deberes si, deberes non.</span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEheeW8tzybSaaC52CHzjS6H2QxkqcEAQI6hyftr6LAXxf4L3PFHNm53AuIswy2TKl8vQVV7801PgCowJjKPJgZciXEWzEZatvGKyRBhOWFtK-TY4VAGsCigoyQSpGFhH-736ZN8jhA9FTU/s1600/libro.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="480" data-original-width="639" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEheeW8tzybSaaC52CHzjS6H2QxkqcEAQI6hyftr6LAXxf4L3PFHNm53AuIswy2TKl8vQVV7801PgCowJjKPJgZciXEWzEZatvGKyRBhOWFtK-TY4VAGsCigoyQSpGFhH-736ZN8jhA9FTU/s200/libro.jpg" width="200" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: inherit;">E</span>ste<span lang="GL"> é un debate
que vén de moi atrás. Hai quen opina que os nenos nos primeiros anos da súa
etapa escolar non deben levar tarefas para casa, porque lles debe ser
suficiente o tempo na escola para realizar todo o traballo. Pensan que as
tardes, hoxe a maioría dos coles só teñen clase de mañá, son para xogar, para
actividades propias, para o lecer. Outros, en cambio, pensamos que dende
pequenos lles é bo levar algunha actividade para casa, para que se vaian
afacendo a traballar eles sós, para que adquiran autonomía, para que se vaian
facendo responsables. Non se trata de que vaian cargados de libros e <a href="http://www.farodevigo.es/galicia/2018/03/15/deberes-llega-media-hora/1854732.html" target="_blank">deberes</a>
con 6 ou 7 aniños. Trátase de que teñan algo para facer en 20, 30 minutos: un
exercicio, unha conta, un contiño para ler…. Considero que lles é moi positivo
que vaian adquirindo hábito dende pequenos. Con 11 ou 12 anos xa van ter que
facer traballos, estudar… Cando vaian para a ESO terán máis, en bacharelato
máis… Nesta etapa terán que estudar unhas cantas horas diarias. Como van estar
estudando 4 horas diarias se non foron adquirindo paulatinamente ese hábito de
estudo necesario? Como pai dun neno de 5º de primaria e dunha nena de 2º de Bach.,
ademais de profesor dende hai xa uns poucos anos, creo que teño certos
argumentos. <span style="mso-spacerun: yes;"></span>Como van estudar as horas
necesarias na carreira? Como van ser autónomos para preparar temas, facer
traballos… se antes non o fixeron? </span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span lang="GL">Os valores, os
hábitos na vida vanse adquirindo pouco a pouco dende pequenos. Aos adultos é
difícil facernos cambiar, levarnos ao rego, endereitarnos se xa estamos torcidos.
Creo que debemos fomentar e valorar o esforzo na escola, o traballo diario, a
responsabilidade. Se cadra, estou equivocado.<span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span lang="GL"><span style="mso-spacerun: yes;"><span style="color: blue;">Serafín Vázquez</span>, <span style="color: orange;">16 de marzo de 2018 </span>
</span></span></div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-57304612939293596642018-03-13T05:20:00.000-07:002018-03-13T05:21:02.931-07:00<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">Gandería extensiva</span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpl7ljHH05z1yIjBCl4ZTH0cNTK1bSLYGFPstmKMaY7-QWHQWYHmygRxxYKjrSo4NFQ548NUrz7WOLqaXYjCyWQ8H1MypMGMREP55arKwGz0rhDA1yzeLRT0W-HjmeufT89L2GbmbcI0Y/s1600/Vacas.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="480" data-original-width="853" height="112" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhpl7ljHH05z1yIjBCl4ZTH0cNTK1bSLYGFPstmKMaY7-QWHQWYHmygRxxYKjrSo4NFQ548NUrz7WOLqaXYjCyWQ8H1MypMGMREP55arKwGz0rhDA1yzeLRT0W-HjmeufT89L2GbmbcI0Y/s200/Vacas.jpg" width="200" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8J-BMyWwW7CR9YhWY-uklxWrKDBOCyByhZ4Scd6ZQ-Qv-fDFcqA-WugKtrgVUnmNq8da2VVazM9fepleUVoy5xgqkJe7JxUqtwJ18f46SauhBH86nTPae7GdFFG3ybwXPv4PpBxKur6M/s1600/ovellas.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="480" data-original-width="720" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8J-BMyWwW7CR9YhWY-uklxWrKDBOCyByhZ4Scd6ZQ-Qv-fDFcqA-WugKtrgVUnmNq8da2VVazM9fepleUVoy5xgqkJe7JxUqtwJ18f46SauhBH86nTPae7GdFFG3ybwXPv4PpBxKur6M/s200/ovellas.jpg" width="200" /></a>Dende<span lang="GL"> hai máis de
40 anos a gandería extensiva en Galicia foise reducindo ata practicamente
desaparecer nos últimos anos. Os que nos criamos no rural, na montaña interior
puidemos comprobar a afirmación anterior. A comezos dos anos 80 as aldeas tiñan
vida, porque había moitas familias instaladas alí. Vivían da agricultura e a
gandería. Traballaban as terras e mantiñan os montes rozados e limpos. Toda a
facenda que había ocupábase diso: vacas, cabras, ovellas, cabalos…. Todo isto
foi desaparecendo. Tamén foi desaparecendo a xente. Creo que coa chegada das
granxas, a explotación intensiva foi matando a outra gandería. Cando regresas á
casa natal, paseas polos camiños, andas polas corredoiras dá pena, porque non
ves unha alma. Como moito atopas un vello/a, viúva que vai buscar a auga á
fonte. Percorres todo o labrado e non te atopas con ninguén. Pola maioría dos
camiños de carro e carreiros xa non se dá pasado. Ás veces, só furando entre o brosque como fai o lobo e o xabarín.</span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAnqVMFPJHarZ2PNr6bSMsunKqYU3AoGMux3lhxTFkzO6G3DYwBy8EwAZD8ty_3gpiOZR7NwLOsYFXHOqwzXIYxV80ivo52HUtMGiLHQ87xgu2-sLwyDm_Gi5z9_FQsYZbCMSomJmzHeM/s1600/cabrasb.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="480" data-original-width="785" height="121" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjAnqVMFPJHarZ2PNr6bSMsunKqYU3AoGMux3lhxTFkzO6G3DYwBy8EwAZD8ty_3gpiOZR7NwLOsYFXHOqwzXIYxV80ivo52HUtMGiLHQ87xgu2-sLwyDm_Gi5z9_FQsYZbCMSomJmzHeM/s200/cabrasb.jpg" width="200" /></a><span lang="GL"></span></div>
<br />
<span lang="GL">Por que non se
destinan axudas para aquelas persoas mozas que a</span><span lang="GL">índa <span style="mso-spacerun: yes;"> </span>queren vivir na súa aldea? Algúns queren
seguir alí cunha explotación de vacas, rubias ou cachenas, cun rabaño de cabras
ou ovellas, cun colmeal de curtizos… Non estaría mellor empregar eses miles/millóns
de euros para axudar aos que teñen rabaños de ovellas, vacas …. que son os que
traballan as herdades, limpan os campos e poulas arredor dos lugares, coidan os
montes, e non dedicalos despois a apagar lumes co perigo de que ardan palleiros
e casas, … como xa ten pasado? A <a href="https://www.lavozdegalicia.es/noticia/agro/2018/03/09/pastoreo-nogales-cerezos/0003_201803G9P23992.htm" target="_blank">gandería</a> extensiva sería un bo cortalumes e
fixaría poboación na Galicia interior.</span><br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span lang="GL"><span style="color: blue;">Serafín Vázquez</span>, <span style="color: orange;">12 de marzo de 2018</span> </span></div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-24878229195642639492018-03-08T01:35:00.000-08:002018-03-08T01:35:51.017-08:00<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;">A dimensión emocional da aprendizaxe</span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1WXU-U5hIxFANKVnsjcCOZQdBpNOJSM0Xv2DRNSTqHQ7tESZJOWHj_GQ24uYEZhrKK8tQNq-uKcz4I6H8RRQp6YTKHOMTLuLtJP7OAZu6uyIh6_DP8zLAkHaoGIIKvtYrTqVqrksFQn4/s1600/emoticons.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="909" data-original-width="908" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi1WXU-U5hIxFANKVnsjcCOZQdBpNOJSM0Xv2DRNSTqHQ7tESZJOWHj_GQ24uYEZhrKK8tQNq-uKcz4I6H8RRQp6YTKHOMTLuLtJP7OAZu6uyIh6_DP8zLAkHaoGIIKvtYrTqVqrksFQn4/s200/emoticons.jpg" width="199" /></a>As emocións<span lang="GL"> inflúen
de maneira decisiva na aprendizaxe. Todos puidemos comprobar algunha vez como aprendemos unha poesía que nos chegou adentro, un texto, unha frase dun escritor que nos impactou. Por iso cada vez se traballa máis con elas
na aula, aínda que haxa docentes que lle restan importancia. Considero que é moi
interesante formarse neste aspecto para descubrilo. No presente curso,
tivemos unha actividade de formación que tiña por título “<i style="mso-bidi-font-style: normal;">Aprender a pensar a través do diálogo</i>”, da que unha parte importante
era a dimensión emocional na aprendizaxe. Foi moi ben
recibida e valorada polos asistentes. Hoxe leo no xornal unha entrevista a un
experto na materia, Jesús C. <a href="http://www.farodevigo.es/sociedad/2018/03/07/guillen-emocion-motor-aprendizaje/1850086.html" target="_blank">Guillén.</a> Algúns aspectos que destacou xa están comentados ao comezo, pero tamén quero sinalar algún outro como a importancia de espertar a curiosidade no alumnado, a competencia aprender a aprender, aprender xogando, o valor do esforzo e a memoria, o traballo colaorativo... É unha entrevista moi aproveitable. Moitos docentes e non docentes puideron asistir ao seu
relatorio en Vigo. Sobran os comentarios vendo o auditorio con máis
de 800 persoas para escoitar e disfrutalo. <span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span><br />
<div style="text-align: right;">
<br /></div>
<div style="text-align: right;">
<span lang="GL"><span style="mso-spacerun: yes;"><span style="color: blue;">Serafín Vázquez</span>, <span style="color: orange;">7 de marzo de 2018 </span></span><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div>
</div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-3949556788213988502018-03-01T03:38:00.001-08:002018-03-01T03:42:44.144-08:00<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><b>Día de neve</b></span></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbsMi6Ss39zWGIaMe02LNg3Jr6KpF_gLX_PzdWevmPBFo7XP_jMGuc9ZbJK7PxxW_AaL1CR1lLQkQ5hyphenhyphenalH_gIyg2KzKro3oEkg_EVW59_DKutjX6m586OGkyWIhP2O1VgPKtZRohXN8A/s1600/Boneco.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgbsMi6Ss39zWGIaMe02LNg3Jr6KpF_gLX_PzdWevmPBFo7XP_jMGuc9ZbJK7PxxW_AaL1CR1lLQkQ5hyphenhyphenalH_gIyg2KzKro3oEkg_EVW59_DKutjX6m586OGkyWIhP2O1VgPKtZRohXN8A/s320/Boneco.jpg" width="320" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKWX_Oqv19jLReKBIrCDGKM3oRXY7CUds2byIWqU-9W7-5kFr8Mdhtumv2yaLVQlpz_ybbRovz9lilgvfpdTys4expw6eRSa7BFkYfhlPcZtW35aUmmGvI0BZocY0VcOXpt-jcKa15kC0/s1600/Le%25C3%25B3n.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhKWX_Oqv19jLReKBIrCDGKM3oRXY7CUds2byIWqU-9W7-5kFr8Mdhtumv2yaLVQlpz_ybbRovz9lilgvfpdTys4expw6eRSa7BFkYfhlPcZtW35aUmmGvI0BZocY0VcOXpt-jcKa15kC0/s200/Le%25C3%25B3n.jpg" width="200" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzAL76PewYwnUTzFiPTD3hCWKhsoPZ4hXhuqySRZpcr_krOYzsyTTbTK0XbZstbnxfIm0_gSi94lIC3WXADPg-4-afPO0mpcfv_o47OCATPhxM8TLWg20svn9QUTQejGIxKoGlIFwXOiU/s1600/castelo.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="150" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhzAL76PewYwnUTzFiPTD3hCWKhsoPZ4hXhuqySRZpcr_krOYzsyTTbTK0XbZstbnxfIm0_gSi94lIC3WXADPg-4-afPO0mpcfv_o47OCATPhxM8TLWg20svn9QUTQejGIxKoGlIFwXOiU/s200/castelo.jpg" width="200" /></a>Comeza a nacer o día. Todo está branco, branco de neve. Dá gusto mirar pola ventá para contemplar ese manto brillante todo arredor. Pena que a néboa non deixe ver o castelo. Cremos que non imos poder saír no coche. Os vinte centímetros de neve e a pequena subida ata a saída, poden poñernos en apuros. Quizais haxa que botar man da pa para retirar a neve. Subimos ao coche con bastante antelación. Pouco a pouco imos avanzando sen pararnos. Logramos chegar á estrada. Agora será máis fácil, pois xa hai rodeiras de pasaren outros e imos baixando. Polas rúas de Verín xa se circula mellor. Os rapaces camiñan con dificultade polas beirarrúas para ir aos institutos. Faltan moitos. Non hai transporte e, incluso, en algún centro suspenderon as clases. Todo parece transcorrer sen dificultade. Os cidadáns fan vida normal, só hai que camiñar con precaución. O tema de conversación repítese. Hai máis de vinte anos que non nevaba tanto en Verín. Parece que imos ter neve para varios días... É así. Tres días despois todo segue nevado. Os nenos xogan no patio do cole coa pouca neve que hai tirándoa uns aos outros. Haberá que aproveitar esta ocasión para gozar dela ... e así o fixemos.</div>
<br />
<br />
<div style="text-align: right;">
<span style="color: blue;">Serafín Vázquez</span>, <span style="color: orange;">1 de marzo de 2018</span></div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-72600528870231507382018-02-28T04:22:00.001-08:002018-02-28T04:25:27.308-08:00<br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:WordDocument>
<w:View>Normal</w:View>
<w:Zoom>0</w:Zoom>
<w:TrackMoves/>
<w:TrackFormatting/>
<w:HyphenationZone>21</w:HyphenationZone>
<w:PunctuationKerning/>
<w:ValidateAgainstSchemas/>
<w:SaveIfXMLInvalid>false</w:SaveIfXMLInvalid>
<w:IgnoreMixedContent>false</w:IgnoreMixedContent>
<w:AlwaysShowPlaceholderText>false</w:AlwaysShowPlaceholderText>
<w:DoNotPromoteQF/>
<w:LidThemeOther>ES</w:LidThemeOther>
<w:LidThemeAsian>X-NONE</w:LidThemeAsian>
<w:LidThemeComplexScript>X-NONE</w:LidThemeComplexScript>
<w:Compatibility>
<w:BreakWrappedTables/>
<w:SnapToGridInCell/>
<w:WrapTextWithPunct/>
<w:UseAsianBreakRules/>
<w:DontGrowAutofit/>
<w:SplitPgBreakAndParaMark/>
<w:DontVertAlignCellWithSp/>
<w:DontBreakConstrainedForcedTables/>
<w:DontVertAlignInTxbx/>
<w:Word11KerningPairs/>
<w:CachedColBalance/>
</w:Compatibility>
<w:BrowserLevel>MicrosoftInternetExplorer4</w:BrowserLevel>
<m:mathPr>
<m:mathFont m:val="Cambria Math"/>
<m:brkBin m:val="before"/>
<m:brkBinSub m:val="--"/>
<m:smallFrac m:val="off"/>
<m:dispDef/>
<m:lMargin m:val="0"/>
<m:rMargin m:val="0"/>
<m:defJc m:val="centerGroup"/>
<m:wrapIndent m:val="1440"/>
<m:intLim m:val="subSup"/>
<m:naryLim m:val="undOvr"/>
</m:mathPr></w:WordDocument>
</xml><![endif]--><br />
<!--[if gte mso 9]><xml>
<w:LatentStyles DefLockedState="false" DefUnhideWhenUsed="true"
DefSemiHidden="true" DefQFormat="false" DefPriority="99"
LatentStyleCount="267">
<w:LsdException Locked="false" Priority="0" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Normal"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="heading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="9" QFormat="true" Name="heading 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 7"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 8"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" Name="toc 9"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="35" QFormat="true" Name="caption"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="10" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" Name="Default Paragraph Font"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="11" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtitle"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="22" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Strong"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="20" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="59" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Table Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Placeholder Text"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="1" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="No Spacing"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" UnhideWhenUsed="false" Name="Revision"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="34" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="List Paragraph"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="29" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="30" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Quote"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 1"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 2"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 3"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 4"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 5"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="60" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="61" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="62" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Light Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="63" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="64" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Shading 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="65" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="66" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium List 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="67" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 1 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="68" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 2 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="69" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Medium Grid 3 Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="70" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Dark List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="71" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Shading Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="72" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful List Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="73" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" Name="Colorful Grid Accent 6"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="19" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="21" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Emphasis"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="31" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Subtle Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="32" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Intense Reference"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="33" SemiHidden="false"
UnhideWhenUsed="false" QFormat="true" Name="Book Title"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="37" Name="Bibliography"/>
<w:LsdException Locked="false" Priority="39" QFormat="true" Name="TOC Heading"/>
</w:LatentStyles>
</xml><![endif]--><!--[if gte mso 10]>
<style>
/* Style Definitions */
table.MsoNormalTable
{mso-style-name:"Tabla normal";
mso-tstyle-rowband-size:0;
mso-tstyle-colband-size:0;
mso-style-noshow:yes;
mso-style-priority:99;
mso-style-qformat:yes;
mso-style-parent:"";
mso-padding-alt:0cm 5.4pt 0cm 5.4pt;
mso-para-margin-top:0cm;
mso-para-margin-right:0cm;
mso-para-margin-bottom:10.0pt;
mso-para-margin-left:0cm;
line-height:115%;
mso-pagination:widow-orphan;
font-size:11.0pt;
font-family:"Calibri","sans-serif";
mso-ascii-font-family:Calibri;
mso-ascii-theme-font:minor-latin;
mso-fareast-font-family:"Times New Roman";
mso-fareast-theme-font:minor-fareast;
mso-hansi-font-family:Calibri;
mso-hansi-theme-font:minor-latin;
mso-bidi-font-family:"Times New Roman";
mso-bidi-theme-font:minor-bidi;}
</style>
<![endif]-->
<br />
<h1 align="center" style="text-align: center;">
<span lang="GL">Pisando neve</span></h1>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJjtkumV-_F7f96tBRJ5uGDDTLn52iGbEwYdi6GU_xuGyqtBUufIkdcD1kvFm-GYXHhxHJ97PfSIxJe39-2UqVuIgi_cRHzDQBH90Wd5WFgzrgSlu9FXP11nafQkmi2MD-hLJGgF3ZFpg/s1600/Calos.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="286" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJjtkumV-_F7f96tBRJ5uGDDTLn52iGbEwYdi6GU_xuGyqtBUufIkdcD1kvFm-GYXHhxHJ97PfSIxJe39-2UqVuIgi_cRHzDQBH90Wd5WFgzrgSlu9FXP11nafQkmi2MD-hLJGgF3ZFpg/s320/Calos.jpg" width="214" /></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhm_gAl9Fhzhc73abheeOFm9bF8ShstIahRZFJZQ-ED_zeT-Qwchgwh2CMoXgwyCcBf4s19NrUNu_VSE24AbXD0oyMBovjVLhQrkxgvPWvHK7jkdbHvGYTr7LUxwiXXwJC03Dl3tlRYg3w/s1600/Iria+a.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1200" height="276" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhm_gAl9Fhzhc73abheeOFm9bF8ShstIahRZFJZQ-ED_zeT-Qwchgwh2CMoXgwyCcBf4s19NrUNu_VSE24AbXD0oyMBovjVLhQrkxgvPWvHK7jkdbHvGYTr7LUxwiXXwJC03Dl3tlRYg3w/s320/Iria+a.jpg" width="204" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjaBBB0vO4JGQZGXwxWY2A8JfMoXdHdTBqrYommpVysU1XdmFQfe0cvTMYTrgau1PrPDz1UVsha3JQ2nLMomoijQB4iI1NgVymU_4jZqKJlTfPFoggpIe_L7jpKreO15eYw-d4XhaKsipY/s1600/oliveira.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1600" height="220" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjaBBB0vO4JGQZGXwxWY2A8JfMoXdHdTBqrYommpVysU1XdmFQfe0cvTMYTrgau1PrPDz1UVsha3JQ2nLMomoijQB4iI1NgVymU_4jZqKJlTfPFoggpIe_L7jpKreO15eYw-d4XhaKsipY/s320/oliveira.jpg" width="273" /></a><span lang="GL"> Que ilusión cando
empezaron a caer as primeiras folerpas. Viña mansiña e seca. Parecía a flor das
árbores cando as leva o vento. Pouco a pouco foi indo a máis. Ao cabo de dúas
horas todo o campo estaba branco. Os cans e os gatos (sempre dormen e viven
fóra de casa) andaban desorientados. Non sabían por onde pisar. Eu non podía
crer que despois de 9 anos sen ver a neve nos arredores da casa (Carlos tiña
dous aniños, non a recordaba), caera con tanta intensidade. Xa era de noite e
nas fincas veciñas, sen luz ningunha, víase todo coma se fose día. Era a
primeira vez que tiña esta sensación de ver moito máis ca esas noites de verán
con lúa chea. Eu que de neno pisaba e xogaba todos os invernos durante semanas
ou meses coa neve na Montaña de Entrimo, non recordaba esta claridade en plena
escuridade da noite. Nós, que estabamos tan necesitados de auga, na comarca de
Monterrei, por fin chegara en forma de<a href="http://www.farodevigo.es/sociedad/2018/02/28/nevada-cierra-trafico-pesado-80/1845851.html" target="_blank"> neve</a><i style="mso-bidi-font-style: normal;">.
Año de nieves, año de bienes</i>. Esperemos que continúe, agora como chuvia.
Este 27 de febreiro de 2018 é un bo día. Hai outra razón moito maior, moi
importantísima para min, pois o 27 de febreiro de hai 18 anos, ás 18 e 18 h.,
nacera unha estrela… Para ti, miña nena.</span></div>
<br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span lang="GL"><span style="color: blue;">Serafín Vázquez</span>, <span style="color: orange;">28
de febreiro de 2018</span> </span></div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-38854914370213088822018-02-27T02:01:00.004-08:002018-03-08T01:38:15.553-08:00<div style="text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><b>Incendio en Monterrei.</b></span></div>
<br />
<div style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRvrIEzb4UxgNMPtHBvGm8gvP2JHnZ1NiyqiQ4BvrBrcT9Hk7oWASImePAWrbcGXtsEvnKu00vPjBAJ5CyXHFCasoaK3LOPwI9vbowsqTeIHCy4510_pVrnvIkec_t3M7-3lTMf484Elc/s1600/Incendios.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="168" data-original-width="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjRvrIEzb4UxgNMPtHBvGm8gvP2JHnZ1NiyqiQ4BvrBrcT9Hk7oWASImePAWrbcGXtsEvnKu00vPjBAJ5CyXHFCasoaK3LOPwI9vbowsqTeIHCy4510_pVrnvIkec_t3M7-3lTMf484Elc/s1600/Incendios.jpg" /></a>Son as catro da tarde. Quenta o sol morno de febreiro. Saes á finca para ver as primeiras leitugas que acaban de nacer. Apenas abres a porta da casa e un cheiro a fume e a
lume bate nos fociños. En pleno inverno, con mañás de -9 graos, xa
comezan a pasar as avionetas por enriba das nosas cabezas. Non se ven
as chamas, pero intúes que non pode ser moi lonxe. O cheiro a queimado e
un leve fume nolo indica. Que pasará para que xa volvan os <a href="http://www.farodevigo.es/portada-ourense/2018/02/27/incendio-calcina-ocho-hectareas-verin/1845409.html" target="_blank">incendios</a>? Será polas temperaturas do mediodía tan altas? Será pola seca que temos no Val de Monterrei? Consultados os datos de precipitación do que levamos de ano, recolléronse na estación de Vilela-Verín só 22,5 litros por metro cadrado durante estes dous meses de 2018. Na televisión de Galicia dicían que hai uns días en zonas da provincia de Coruña recolleran nun día só máis de 60 litros. Que pasa no noso val para que non chova? Moitos de nós temos comprobado, cando vimos de Ourense, que chove todo o traxecto, pero ao chegar ás inmediacións do alto das Estivadas xa para de chover. Toda a baixada cara a Verín xa temos a autovía completamente seca. Logo escoitas que no alto de Fumaces, A Gudiña... si que choveu moito. Por que non chove no noso val? Existe algunha corrente de aire que desvía as nubes? Será un castigo divino? Este ano todos estamos desconfiando que vai volver ser un ano de moitas xeadas (as do ano pasado, segundo algúns maiores do lugar, non se produciran tan elevadas dende había 52 anos) e moita seca, parecida ou peor á do 2017. Volverá ser outro ano de tantos incendios e de tanto perigo para os lugares e a poboación? Algo debe estar cambiando no clima, non cren?</div>
<br />
<div style="text-align: right;">
<i>Serafín Vázquez</i>, <span style="color: blue;">27 de febreiro de 2018</span></div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-79766155254144132932014-10-02T04:43:00.001-07:002014-10-03T00:40:54.296-07:00A melancolía<div style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizaiLfvjUfXyvQ28Z3BeAvi94uvK2Z-6s992gGoODCwt3LCoBbX9k4bx5781NGMICs0EAjsp5O0lkfa2OnzRP5dAyXaFX4xNnhnMR805SW4jqFXupbDxKwwebUtoZmjbw4D65q7G0Lebk/s1600/xosecarloscaneiro.gif" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEizaiLfvjUfXyvQ28Z3BeAvi94uvK2Z-6s992gGoODCwt3LCoBbX9k4bx5781NGMICs0EAjsp5O0lkfa2OnzRP5dAyXaFX4xNnhnMR805SW4jqFXupbDxKwwebUtoZmjbw4D65q7G0Lebk/s1600/xosecarloscaneiro.gif" /></a><span lang="gl">Un control remoto parece pilotar a túa vida, como un
autómata que camiña ao ritmo que impoñen sátrapas e listos e listillos.
Rebélate, digo con v, revélate: non deixes de ser ti. Camiña os teus
propios pasos. Equivócate por ti mesmo. Cruza as liñas prohibidas:
prohibida a sensibilidade, o entusiasmo, recitar versos á lúa. Sente por
ti. Por ti ama. En Orión hai estrelas pintadas co teu nome. Soña: os
teus propios soños, azuis ou negros, amarelos ou rosa de Alexandría,
tigre de Borges ou Merlín, Cortázar de cen anos ou meiguizo encanto
fascinio Cunqueiro. Emociónate: se habitas o país das emocións,
comprenderás que fermosa xenerosa doce intensa é a vida. Baila. Se o
corpo non é capaz de moverse, baila na alma. Así, bailando, verás como
van marchando, corre que te corre, os males. Canta, tamén. E se non é
coa voz, canta dende o corazón as palabras lindas, de esperanza. Non
repitas as tristes palabras tristes. Non penses nelas. Cando veña a
chuvia, di sol. Cando as lágrimas, di risa. Cando te sintas só e
perdido, pensa que encontras outra vez o último amor, grande amor, amor
imprescindible amor. Non permites que te controlen, repito outra vez.
Non renuncies a edificar o teu reino en medio de tantas ruínas. Non
creas que as últimas malas noticias son as únicas noticias. Naceu Iria,
hai adolescentes bicándose no banco do parque, hai maduros que se volven
namorar, hai un Messi no partido do patio, Carliños quere ser porteiro e
-tan feliz- non deixa de falar de fútbol. Hai quen sae das depresións, e
quen non quere entrar nelas. Hai ilusións. Hai xente que mira con
tenrura. Hai quen cumpre. Hai quen consola. Hai tanta xente con valor
que xa non ten sentido, este outubro, a melancolía. </span></div>
<span lang="gl"><b><span style="color: blue;"> X. Carlos Caneiro</span></b>,<span style="color: red;"> La Voz de Galicia</span>. 2 de outubro de 2014.</span><br />
<span lang="gl"><br /></span>
<span lang="gl">Queriamos que fose un Messi, pero saíunos un Victor Valdés...</span><br />
<span lang="gl">Son tempos de viño novo, cogumelos e castañas... Tempo de ilusións, entusiasmo, abrazos e sensibilidade. Hai que desterrar o pesemismo e a melancolía... Iso é tempo pasado. </span>Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-79370299596646186242014-09-18T04:22:00.001-07:002014-09-18T04:24:00.966-07:00En ti<div style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBHEd8jb64Re6e7pUU9_EtD7OJUivxcZ7-VS0SrO1CZCmbIO5Zw4WZ4jKlYKHhJs7JeNaK-mNC0sxc8PVRDdpRX94iotjLO783RQtMnlZGMEnujg9N6l1bCC5ZR1gM2gV9wpWpccPm3Vc/s1600/xosecarloscaneiro.gif" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiBHEd8jb64Re6e7pUU9_EtD7OJUivxcZ7-VS0SrO1CZCmbIO5Zw4WZ4jKlYKHhJs7JeNaK-mNC0sxc8PVRDdpRX94iotjLO783RQtMnlZGMEnujg9N6l1bCC5ZR1gM2gV9wpWpccPm3Vc/s1600/xosecarloscaneiro.gif" /></a>Pasear por ti, en ti. Camiñar cada poro ata coñecerte. Quedarte en ti, quedarte contigo. Sentir a túa pel, áspera ou suave, ás veces líquida. Repasar as horas felices. ¿Sabes?, coñezo homes e mulleres, miles, que non renuncian á esperanza. Vive en ti, sabedor de que non está o tempo para perder o tempo. Quédate en ti cando pretendan homologarte, pintarte co lapis gris: para salvarte. Abraza a túa soidade, inseparable animal, fiel. Pero se decides estar tamén noutro, noutra, repasa esta columna os días de lagartos serpes tigres. Repite: estou en ti. Nos teus ollos cor violeta, algunha vez invisibles. Nas túas mans que me corren como ríos, mares de luz, mares de vidro azul, vívidos. Estou en ti, nos teus zapatos camiñando o paraíso (non teño outro paraíso que o teu corpo, voz, dedos). Estou en cada palabra que pronuncias, nos teus dentes boca lingua. E cando desfago os meus labios na comisura dos teus, perfectos, quero comerte. Estou en ti, flotándote: vento do norte que se atreve a acariñar o teu pelo, peitearte, movelo de sur a sur, bailándote. Estou no café da mañá, no periódico que empezas a ler pola última páxina, nas pílulas que a médica prescribe, nas horas tristes, e nas alegres, en todas as horas estou en ti. Diminuto, diminuta, como un prendedor que quere prender a túa alma. Quedarme en ti para sempre, non en min (qué infame o pronome primeira persoa perpetuo presente). Deixar de ser eu para navegarte, océano interior. Digo que se non fose por ti, estaría perdido. Perdida. Unha gota de chuvia de setembro. Un nada. Estou en ti, ou na túa proximidade, como un farol que pretende iluminarte. Estou en ti. Nos teus ollos color violeta, algunha vez invisibles. E quédome en ti. Feliz. Feliz. </div>
<br />
<span style="color: blue;"><b>X. Carlos Caneiro</b></span>, <span style="color: red;">La Voz de Galicia</span>. 18 de setembro de 2014Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-7005672959593083990.post-11927731075070891082014-01-24T01:48:00.000-08:002014-01-24T01:52:01.139-08:00Furioso<div class="texto" style="line-height: 12.0pt; text-align: justify;">
<span lang="GL"><br /></span></div>
<div class="texto" style="line-height: 12.0pt; text-align: justify;">
</div>
<div class="texto" style="line-height: 12.0pt; text-align: justify;">
<span lang="GL"><br /></span></div>
<div class="texto" style="line-height: 12.0pt; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjR1kg2H5yporKGiuamY_5MhEUI2Qx5hyphenhyphenyjtkMNrz64V5hp_0Oy5pnfLkzbuIb3mbQsSohMi-GXGnsPRwDfYebbqbAGOwyFO8sHJrRA3_cuoqkA0Dl68DbICqZ88wdSGv1j5oC2I3N87OI/s1600/xosecarloscaneiro.gif" imageanchor="1" style="clear: left; display: inline !important; float: left; line-height: 12pt; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjR1kg2H5yporKGiuamY_5MhEUI2Qx5hyphenhyphenyjtkMNrz64V5hp_0Oy5pnfLkzbuIb3mbQsSohMi-GXGnsPRwDfYebbqbAGOwyFO8sHJrRA3_cuoqkA0Dl68DbICqZ88wdSGv1j5oC2I3N87OI/s1600/xosecarloscaneiro.gif" /></a><span lang="GL">Oitenta e cinco ricos do mundo teñen tanto diñeiro
como tres mil cincocentos setenta millóns de pobres. O 1 % das familias máis
poderosas acaparan o 46 % da riqueza do mundo. En España, as 20 persoas máis
ricas posúen unha fortuna similar aos ingresos do 20 por cento da poboación
máis pobre. Son datos que deu a coñecer o pasado luns Intermón Oxfam. Non pasou
nada. Os gobernantes continuaron coa súa vida rutinaria, anunciando a inocencia
da infanta (¿farían o mesmo contigo?), falándonos de primas de risco, finanzas,
Europa. Permítanme a furia. Que esta columna sentimental troque o seu título:
columna de amargura. Porque non coñezo outro substantivo para escribir este
vinte e tres de xaneiro. Amargo o mundo que entre todos construímos. Amargo o
revés clamoroso de gobernantes e gobernados. Amargo o sabor dos días cando
coñecemos datos tan plenos de oprobio e humillación do xénero humano. E
pensamos que somos un mundo en progreso. Que avanzamos. Que sorteamos
dificultades. É mentira. O ser humano é menos humano. Menos humanas as vidas.
Os vínculos. Inhumanas as palabras. Eu son un fracasado. Coma ti, cómplice de
cada xoves. Pertencemos a este mundo desenvolvido que é incapaz de desenvolver
a tenrura, os abrazos, a solidariedade. Escribimos do corazón cando o corazón
está na uci. Fracasan os gobernantes, a educación, os valores. Todos, en
conxunto. Haberá que empezar a edificar un mundo menos pestilente. Este afógase
na súa propia suciedade. E con el, inanes, perecemos todos. Este mundo sucio,
insisto. Hostil, desfavorable, adverso, rudo, áspero. Furioso. E furioso,
tristemente, escribo.<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="texto" style="line-height: 12.0pt; text-align: justify;">
<span lang="GL"><span style="color: blue;">X. Carlos Caneiro.</span> <span style="color: red;"><st1:personname productid="La Voz" w:st="on">La Voz</st1:personname> de Galicia</span>. 23 de xaneiro
de 2014</span></div>
<div class="texto" style="line-height: 12.0pt; text-align: justify;">
<span lang="GL"><br /></span></div>
<div class="texto" style="line-height: 12.0pt; text-align: justify;">
<span lang="GL"><br /></span></div>
<div class="texto" style="line-height: 12.0pt; text-align: justify;">
<span lang="GL">Concordo totalmente contigo, irmán. Onde está a solidaridade, a tenrura, os abrazos? Cada día somos menos humanos. Cales son os valores que transmitimos á mocidade...? Que educación temos,...? Eu tamén son un fracasado.... </span></div>
Serafín Vázquezhttp://www.blogger.com/profile/09340421619314309344noreply@blogger.com0